Brusel 17. apríla (TASR) - V Európe už dlho prebieha diskusia o tom, aká má byť interakcia medzi európskou a národnou politikou v oblasti liekov. V rozhovore pre TASR to uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) Miroslav Mikolášik (KDH).

Slovenský europoslanec, povolaním lekár, je členom parlamentného Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Podľa jeho slov politiku EÚ v oblasti liekov najlepšie vystihuje dokument "Medicínske výrobky v Európskej únii," ktorý bol zverejnený v stredu (15.4) a ktorý predstavuje základný právny rámec pre používanie liečiv v EÚ v prospech ľudí.

Z hľadiska situácie na Slovensku Mikolášik ocenil úlohu, ktorú vykonáva Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠUKL), lebo "vhodne reguluje" domácu liekovú politiku - od monitorovania nových liekov, ich registráciu, posudzovanie ich prínosu a vedľajších účinkov, porovnávanie s podobnými liekmi na trhu, až po otázky cenotvorby.

"Stále ešte je na Slovensku priestor pre ministerstvo zdravotníctva, ŠUKL a iné riadiace orgány, viac dbať na cenovú úroveň liekov," zdôraznil europoslanec. Spresnil, že vďaka slobode pohybu a obchodu, mnohé lekárenské firmy objavili "diery na trhu" a vo veľkom skupujú niektoré druhy liekov v jednom členskom štáte EÚ a so ziskom ich predávajú v ďalšej krajine únie.

"Ak sú ľudia, ktorí tvrdia, že máme tretie či štvrté najlacnejšie lieky v EÚ, až tak plošne to neplatí," upozornil.



K tejto situácii podľa neho dochádza aj preto, že EÚ nemá dohodnutú rovnakú cenovú politiku za tú istú liečebnú látku, ktorú dostať vo všetkých krajinách. Pripomenul, že neplatí predpoklad, že v nových členských štátoch, kde je kúpna sila nižšia, sú nižšie aj ceny liekov.

"Paradoxne, sú tu lieky neraz drahšie ako na Západe," uviedol. A dodal, že v záujme štátnej politiky by malo byť ponúknuť čo najlepšie lieky za čo najlepšiu cenu. Štát by mal dozrieť na lacnejšie lieky najmä v prípade chronicky chorých pacientov, ktorí sú odkázaní na pravidelné dávky liekov.

Z hľadiska celoeurópskej politiky Mikolášik pripomenul, že podľa Zmluvy o fungovaní EÚ každá členská krajina si tvorí legislatívu v zdravotníckej oblasti sama a nezávisle. Dodal, že ak sú opatrenia, ktoré sa zrodia na európskej úrovni vždy musia byť na základe zhody medzi EP a Radou, čiže členskými štátmi.

Kroky, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ v prospech pacientov, podľa neho posúvajú dopredu celkovú zdravotnícku politiku. Spomenul práva pacientov, kde europarlament odobril iniciatívy v prospech ich záujmov a podporil aj návrh na vyhlásenie Európskeho dňa za práva pacientov. Ten si pripomíname každý rok 18. apríla, už od roku 2007.

"Historický prielom nastal v tom, že pacient už môže byť liečený aj v inej ako svojej domovskej krajine. Európsky parlament stál na strane pacientov, aby túto možnosť mali, pri hľadaní lepšej zdravotníckej starostlivosti," uviedol Mikolášik.

Z európskeho hľadiska, v zmysle dopadu na národnú liekovú politiku, bolo podľa neho kľúčové zriadenie Európskej agentúry pre lieky (EMA) so sídlom v Londýne. Ide o agentúru EÚ, ktorej poslaním je strážiť kvalitu liekov a proces ich certifikácie. Platí to pre lieky "zvonku", mimo EÚ, ale aj pre domáce lieky. Ak napríklad Slovensko vyvinie nový liek, musí poslať príslušné protokoly do agentúry, konzultovať o ňom a čakať na odobrenie od EMA, aby sa liek mohol dostať ku pacientom.

"To je správne. Pracujeme s pacientmi, s ich životmi. Európa je hrdá na to, že je to priestor, kde sú lieky s najlepšou kvalitou. Môžeme pokojne spávať, lebo lieky, ktoré sú vyrábane a distribuované v Európe, sú účinné a prospešné pre pacientov," uviedol v závere Mikolášik.