Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 2,4 %, zamestnanci by tak v budúcom roku mali dostávať minimálny zárobok 345,90 eura namiesto súčasných 337,70 eura.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Zvyšovanie minimálnej mzdy je opatrenie poškodzujúce nielen zamestnávateľov, ale predovšetkým zamestnancov samotných, ak nekorešponduje s rastom produktivity práce.
Rast minimálnej mzdy nepodporuje rozvoj malého a stredného podnikania, naopak, môže spôsobiť zánik menších firiem hlavne v oblastiach s menej rozvinutou ekonomikou, domnieva sa prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.
Ako povedal pre TASR, stalo sa už akýmsi folklórom v závere leta, že na rokovanie sociálnych partnerov prichádza návrh na úpravu minimálnej mzdy, pričom je už vopred zrejmé, že sa zamestnávatelia a odborári nedohodnú a posledné slovo bude mať rezort práce. Tak je tomu podľa Oravca aj teraz. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, rokovania budú pokračovať do konca septembra a vláda rozhodne na základe návrhu rezortu práce.
Rezort navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 2,4 %, zamestnanci by tak v budúcom roku mali dostávať minimálny zárobok 345,90 eura namiesto súčasných 337,70 eura. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) pritom stále trvá na jej navýšení tak, aby čistá hranica minimálnej mzdy dosahovala aspoň hranicu chudoby, teda 315 eur. Naopak, zástupcovia zamestnávateľov nechcú minimálnu mzdu zvyšovať vôbec. Prezident ZPS tvrdí, že inštitút minimálnej mzdy je jednou z príčin dlhodobej nezamestnanosti a chráni skôr zamestnaných na úkor nezamestnaných. Umelo totiž zvyšuje cenu práce a znižuje počet pracovných miest.
Slovenskému trhu práce, zvýšeniu zamestnanosti by najviac pomohlo, ako zdôrazňuje Oravec, úplné zrušenie minimálnej mzdy, a nie jej zvýšenie. Obavy z tohto kroku sú neopodstatnené. Dokazujú to príklady iných krajín, vrátane tých najvyspelejších, kde centrálne stanovovaná minimálna mzda neexistuje. Jedným z nich je Nemecko, v ktorom zamestnanci s nízkym príjmom zarábajú síce menej než vo Francúzsku, kde je minimálna mzda vysoká, ale prácu má oveľa viac ľudí v Nemecku než vo Francúzsku.
Slovensko má v medzinárodných porovnaniach vysokú nezamestnanosť, najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných, vysoký podiel mladých a zároveň najnižší podiel kratších pracovných úväzkov. Minimálna mzda, nielen jej prípadné neúmerné zvyšovanie, ale aj jej samotná existencia, poškodzuje veľmi veľa ľudí, ktorí u nás nútene zostávajú mimo trhu práce a buď sa márne usilujú nájsť prácu, alebo to už dávno vzdali a prácu prestali hľadať. Zrušenie minimálnej mzdy by ich vyhliadky pomohlo mierne zlepšiť. Združenie podnikateľov Slovenska preto navrhuje zrušiť samotný inštitút minimálnej mzdy uzatvára Oravec.
Rast minimálnej mzdy nepodporuje rozvoj malého a stredného podnikania, naopak, môže spôsobiť zánik menších firiem hlavne v oblastiach s menej rozvinutou ekonomikou, domnieva sa prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.
Ako povedal pre TASR, stalo sa už akýmsi folklórom v závere leta, že na rokovanie sociálnych partnerov prichádza návrh na úpravu minimálnej mzdy, pričom je už vopred zrejmé, že sa zamestnávatelia a odborári nedohodnú a posledné slovo bude mať rezort práce. Tak je tomu podľa Oravca aj teraz. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, rokovania budú pokračovať do konca septembra a vláda rozhodne na základe návrhu rezortu práce.
Rezort navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 2,4 %, zamestnanci by tak v budúcom roku mali dostávať minimálny zárobok 345,90 eura namiesto súčasných 337,70 eura. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) pritom stále trvá na jej navýšení tak, aby čistá hranica minimálnej mzdy dosahovala aspoň hranicu chudoby, teda 315 eur. Naopak, zástupcovia zamestnávateľov nechcú minimálnu mzdu zvyšovať vôbec. Prezident ZPS tvrdí, že inštitút minimálnej mzdy je jednou z príčin dlhodobej nezamestnanosti a chráni skôr zamestnaných na úkor nezamestnaných. Umelo totiž zvyšuje cenu práce a znižuje počet pracovných miest.
Slovenskému trhu práce, zvýšeniu zamestnanosti by najviac pomohlo, ako zdôrazňuje Oravec, úplné zrušenie minimálnej mzdy, a nie jej zvýšenie. Obavy z tohto kroku sú neopodstatnené. Dokazujú to príklady iných krajín, vrátane tých najvyspelejších, kde centrálne stanovovaná minimálna mzda neexistuje. Jedným z nich je Nemecko, v ktorom zamestnanci s nízkym príjmom zarábajú síce menej než vo Francúzsku, kde je minimálna mzda vysoká, ale prácu má oveľa viac ľudí v Nemecku než vo Francúzsku.
Slovensko má v medzinárodných porovnaniach vysokú nezamestnanosť, najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných, vysoký podiel mladých a zároveň najnižší podiel kratších pracovných úväzkov. Minimálna mzda, nielen jej prípadné neúmerné zvyšovanie, ale aj jej samotná existencia, poškodzuje veľmi veľa ľudí, ktorí u nás nútene zostávajú mimo trhu práce a buď sa márne usilujú nájsť prácu, alebo to už dávno vzdali a prácu prestali hľadať. Zrušenie minimálnej mzdy by ich vyhliadky pomohlo mierne zlepšiť. Združenie podnikateľov Slovenska preto navrhuje zrušiť samotný inštitút minimálnej mzdy uzatvára Oravec.
