Parlament ho pri dnešnom hlasovaní neposunul do druhého čítania.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Človek, ktorý odpracoval aspoň 40 rokov, by mal mať nárok na dôchodok minimálne 300 eur. Takúto novinku chcel zaviesť do praxe nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Parlament ho však pri dnešnom hlasovaní neposunul do druhého čítania. V prípade dvojice pritom poslanec navrhoval hranicu minimálneho dôchodku na úrovni 500 eur.
"Táto záchranná sieť by mala byť diferencovaná pre ľudí podľa toho, koľko rokov odpracovali. V prípade, že majú občania odpracovaných menej ako 40 rokov, navrhujem, aby za každý rok, o ktorý človek pracuje menej, sa mu odpočítalo jedno percento z tohto nároku," mienil Beblavý.
Návrh podľa neho reaguje na situáciu, ktorá nastala po 1. januári 2014 po prijatí nového zákona o hmotnej núdzi. Dôchodcovia musia podľa neho pre získanie všetkých typov pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré majú nárok, vyvinúť pomerne rozsiahlu aktivitu.
"Príkladom sú dôchodcovia bývajúci v dome darovanom svojim deťom. Pre získanie príspevku na bývanie si museli zriadiť na nehnuteľnosť vecné bremeno, s čím sa spájali správne poplatky a často aj náklady na právnu pomoc," opísal Beblavý.
Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku by sa však podľa neho podobné problémy odstránili. Pretože dôchodca by získal stabilný príjem bez nutnosti ďalšej aktivity smerom k štátu.
Parlament ho však pri dnešnom hlasovaní neposunul do druhého čítania. V prípade dvojice pritom poslanec navrhoval hranicu minimálneho dôchodku na úrovni 500 eur.
"Táto záchranná sieť by mala byť diferencovaná pre ľudí podľa toho, koľko rokov odpracovali. V prípade, že majú občania odpracovaných menej ako 40 rokov, navrhujem, aby za každý rok, o ktorý človek pracuje menej, sa mu odpočítalo jedno percento z tohto nároku," mienil Beblavý.
Návrh podľa neho reaguje na situáciu, ktorá nastala po 1. januári 2014 po prijatí nového zákona o hmotnej núdzi. Dôchodcovia musia podľa neho pre získanie všetkých typov pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré majú nárok, vyvinúť pomerne rozsiahlu aktivitu.
"Príkladom sú dôchodcovia bývajúci v dome darovanom svojim deťom. Pre získanie príspevku na bývanie si museli zriadiť na nehnuteľnosť vecné bremeno, s čím sa spájali správne poplatky a často aj náklady na právnu pomoc," opísal Beblavý.
Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku by sa však podľa neho podobné problémy odstránili. Pretože dôchodca by získal stabilný príjem bez nutnosti ďalšej aktivity smerom k štátu.