Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priority plánu obnovy podľa MF SR vychádzajú z odporúčaní EK, z programového vyhlásenia vlády a národného programu reforiem.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) - Aktuálny stav príprav Plánu obnovy a odolnosti SR bol jednou z tém štvrtkového zasadnutia strategickej úrovne Komisie pre európske záležitosti so štátnymi tajomníkmi. Partnerov o aktuálnom stave strategického materiálu informoval štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Ľuboš Jančík. TASR o stretnutí informoval tlačový odbor MF SR.
"Mimoriadne ma teší a som hrdý, že Slovensko nielenže výrazne napreduje v príprave plánu obnovy, ale náš plán je aj v rámci Európskej únie vnímaný za jeden z ukážkových dokumentov. Aj vďaka tejto skvelej reputácii sme kontaktovaní inými členskými krajinami, s ktorými zdieľame skúsenosti. V tejto súvislosti sme boli oslovení a komunikovali sme s Lotyšskom, nedávno nás tiež kontaktovala Litva," uviedol Jančík.
Počas diskusie Jančík zdôraznil aj mimoriadne náročné podmienky vrátane pandemickej situácie, stiesneného časového rámca na prípravu, ako aj meniacej sa legislatívy z európskej úrovne, s ktorými sa ministerstvo muselo pri prípravách vyrovnávať.
"Plán obnovy nie je postavený na zelenej lúke, ale odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň adresuje veľké národné priority, ako je školstvo, zdravotníctvo či efektívna verejná správa, teda oblasti, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života," dodal Jančík s tým, že nie všetky oblasti bolo možné zahrnúť do plánu aj vzhľadom na striktné požiadavky Európskej komisie (EK).
Tie priority, ktoré sa do plánu nedostali, sa objavia buď v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) alebo vo verejných financiách, ktorých výdavky sa pohybujú na úrovni 40 miliárd eur. Okrem fondu obnovy a odolnosti má Slovensko stále k dispozícii vyše 8 miliárd eur z existujúcich EŠIF, ako aj 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy, než je samotný plán obnovy.
Priority plánu obnovy podľa MF SR vychádzajú z odporúčaní EK, z programového vyhlásenia vlády a národného programu reforiem. Vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť.
Tlačový odbor MF SR dodal, že Plán obnovy a odolnosti SR je až do 22. marca v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zároveň môžu všetky zainteresované strany vrátane verejnosti do 26. marca pripomienkovať aj návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorý definuje proces implementácie, finančné vzťahy a ich vysporiadanie a ďalšie ustanovenia o poskytovaní prostriedkov mechanizmu. Konečný termín na zaslanie plánu obnovy je pre všetky členské krajiny EÚ rovnaký, a to 30. apríl.
"Mimoriadne ma teší a som hrdý, že Slovensko nielenže výrazne napreduje v príprave plánu obnovy, ale náš plán je aj v rámci Európskej únie vnímaný za jeden z ukážkových dokumentov. Aj vďaka tejto skvelej reputácii sme kontaktovaní inými členskými krajinami, s ktorými zdieľame skúsenosti. V tejto súvislosti sme boli oslovení a komunikovali sme s Lotyšskom, nedávno nás tiež kontaktovala Litva," uviedol Jančík.
Počas diskusie Jančík zdôraznil aj mimoriadne náročné podmienky vrátane pandemickej situácie, stiesneného časového rámca na prípravu, ako aj meniacej sa legislatívy z európskej úrovne, s ktorými sa ministerstvo muselo pri prípravách vyrovnávať.
"Plán obnovy nie je postavený na zelenej lúke, ale odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň adresuje veľké národné priority, ako je školstvo, zdravotníctvo či efektívna verejná správa, teda oblasti, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života," dodal Jančík s tým, že nie všetky oblasti bolo možné zahrnúť do plánu aj vzhľadom na striktné požiadavky Európskej komisie (EK).
Tie priority, ktoré sa do plánu nedostali, sa objavia buď v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) alebo vo verejných financiách, ktorých výdavky sa pohybujú na úrovni 40 miliárd eur. Okrem fondu obnovy a odolnosti má Slovensko stále k dispozícii vyše 8 miliárd eur z existujúcich EŠIF, ako aj 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy, než je samotný plán obnovy.
Priority plánu obnovy podľa MF SR vychádzajú z odporúčaní EK, z programového vyhlásenia vlády a národného programu reforiem. Vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť.
Tlačový odbor MF SR dodal, že Plán obnovy a odolnosti SR je až do 22. marca v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zároveň môžu všetky zainteresované strany vrátane verejnosti do 26. marca pripomienkovať aj návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorý definuje proces implementácie, finančné vzťahy a ich vysporiadanie a ďalšie ustanovenia o poskytovaní prostriedkov mechanizmu. Konečný termín na zaslanie plánu obnovy je pre všetky členské krajiny EÚ rovnaký, a to 30. apríl.
