Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že Rusko prestane dodávať plyn do Európy, ak EÚ zavedie cenový strop.
Autor TASR
Brusel 9. septembra (TASR) - Európski ministri energetiky sa v piatok stretli na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, aby hľadali riešenia na ochranu občanov pred rekordnými cenami energií pred príchodom zimy. Informuje spravodajca TASR z Bruselu.
Základom diskusií, na ktorých Slovensko zastupuje štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek, je súbor návrhov, ktoré v stredu oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
K týmto návrhom patrí aj zastropovanie ceny ruského zemného plynu, daň z príjmov výrobcov elektriny, ktoré nevyužívajú zemný plyn, všeobecné zníženie dopytu po elektrine a núdzové úverové linky pre energetické spoločnosti.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila, že oslovení európski diplomati všeobecne podporujú opatrenia zamerané na poskytovanie likvidity pre energetické spoločnosti a niektorí súhlasia aj s povinným cieľom znížiť dopyt po elektrine v časoch špičkovej spotreby.
Avšak sú tu aj návrhy eurokomisie, ktoré členské krajiny EÚ názorovo rozdeľujú. Napríklad návrh na zastropovanie ceny ruského zemného plynu nemá podporu väčšiny členov eurobloku. Niektoré krajiny sa pýtajú, ako by sa dali ceny elektriny naviazanej na ceny plynu znížiť vzhľadom na v súčasnosti malé objemy plynu, ktoré Rusko posiela do Európy.
"Naším hlavným zámerom je znížiť ceny. Strop, ktorý by bol uvalený len na ruský plyn, by neviedol k zníženiu ceny plynu," upozornila belgická ministerka pre energetiku Tinne Van der Straetenová.
Pobaltské štáty patria medzi krajiny, ktoré myšlienku zastropovania cien ruského plynu najviac podporujú. Argumentujú tým, že cenový strop by pripravil Moskvu o príjmy, ktoré potrebuje na financovanie vojny na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že Rusko prestane dodávať plyn do Európy, ak EÚ zavedie cenový strop. Podpora zastropovania cien iba ruského plynu je slabá aj medzi štátmi strednej a východnej Európy.
Podľa agentúry Reuters sa neočakáva, že členské štáty EÚ v piatok schvália novú energetickú politiku, ale skôr, že vyšlú eurokomisii signál o tom, ktoré možnosti majú dostatočnú podporu, aby sa stali konečnými politickými návrhmi.
Okrem toho niektoré európske krajiny odmietajú aj myšlienku spätného zdanenia príjmov tých výrobcov elektriny, ktorí nevyužívajú zemný plyn, a využitie vyzbieraných peňazí z neočakávaných nadmerných ziskov týchto spoločností na podporu domácností a podnikov.
Podľa Reuters eurokomisia by chcela zastropovať na 200 eur cenu za jednu megawatthodinu elektriny platenú výrobcom, ktorý pri výrobe elektriny nevyužíva zemný plyn. To by sa malo vzťahovať aj na prevádzkovateľov veterných elektrární, jadrových elektrární a výrobcov elektriny z uhlia.
Normálne ceny elektriny v Európe stanovujú elektrárne, ktoré bežia na plyn. Myšlienkou stropu je znížiť náklady na elektrinu vyrobenú v tých elektrárňach, ktoré nie sú vystavené prudkému nárastu ceny zemného plynu.
Avšak Francúzsko, krajina s najväčším počtom jadrových elektrární v EÚ, spochybňuje návrh z dielne eurokomisie, aby rovnaký limit platil pre všetkých výrobcov elektriny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Základom diskusií, na ktorých Slovensko zastupuje štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek, je súbor návrhov, ktoré v stredu oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
K týmto návrhom patrí aj zastropovanie ceny ruského zemného plynu, daň z príjmov výrobcov elektriny, ktoré nevyužívajú zemný plyn, všeobecné zníženie dopytu po elektrine a núdzové úverové linky pre energetické spoločnosti.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila, že oslovení európski diplomati všeobecne podporujú opatrenia zamerané na poskytovanie likvidity pre energetické spoločnosti a niektorí súhlasia aj s povinným cieľom znížiť dopyt po elektrine v časoch špičkovej spotreby.
Avšak sú tu aj návrhy eurokomisie, ktoré členské krajiny EÚ názorovo rozdeľujú. Napríklad návrh na zastropovanie ceny ruského zemného plynu nemá podporu väčšiny členov eurobloku. Niektoré krajiny sa pýtajú, ako by sa dali ceny elektriny naviazanej na ceny plynu znížiť vzhľadom na v súčasnosti malé objemy plynu, ktoré Rusko posiela do Európy.
"Naším hlavným zámerom je znížiť ceny. Strop, ktorý by bol uvalený len na ruský plyn, by neviedol k zníženiu ceny plynu," upozornila belgická ministerka pre energetiku Tinne Van der Straetenová.
Pobaltské štáty patria medzi krajiny, ktoré myšlienku zastropovania cien ruského plynu najviac podporujú. Argumentujú tým, že cenový strop by pripravil Moskvu o príjmy, ktoré potrebuje na financovanie vojny na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že Rusko prestane dodávať plyn do Európy, ak EÚ zavedie cenový strop. Podpora zastropovania cien iba ruského plynu je slabá aj medzi štátmi strednej a východnej Európy.
Podľa agentúry Reuters sa neočakáva, že členské štáty EÚ v piatok schvália novú energetickú politiku, ale skôr, že vyšlú eurokomisii signál o tom, ktoré možnosti majú dostatočnú podporu, aby sa stali konečnými politickými návrhmi.
Okrem toho niektoré európske krajiny odmietajú aj myšlienku spätného zdanenia príjmov tých výrobcov elektriny, ktorí nevyužívajú zemný plyn, a využitie vyzbieraných peňazí z neočakávaných nadmerných ziskov týchto spoločností na podporu domácností a podnikov.
Podľa Reuters eurokomisia by chcela zastropovať na 200 eur cenu za jednu megawatthodinu elektriny platenú výrobcom, ktorý pri výrobe elektriny nevyužíva zemný plyn. To by sa malo vzťahovať aj na prevádzkovateľov veterných elektrární, jadrových elektrární a výrobcov elektriny z uhlia.
Normálne ceny elektriny v Európe stanovujú elektrárne, ktoré bežia na plyn. Myšlienkou stropu je znížiť náklady na elektrinu vyrobenú v tých elektrárňach, ktoré nie sú vystavené prudkému nárastu ceny zemného plynu.
Avšak Francúzsko, krajina s najväčším počtom jadrových elektrární v EÚ, spochybňuje návrh z dielne eurokomisie, aby rovnaký limit platil pre všetkých výrobcov elektriny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
