Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 25. apríl 2025Meniny má Marek
< sekcia Ekonomika

Ministri financií EÚ sa nedokázali dohodnúť na záchrannom pláne

Na archívnej snímke šéf Euroskupiny Mário Centeno. Foto: TASR/AP

Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach.

Brusel 8. apríla (TASR) - Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.

Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.

Lídri EÚ dali minulý mesiac ministrom financií dva týždne do 9. apríla na to, aby schválili balík opatrení na podporu ekonomík bloku v hodnote zhruba pol bilióna eur. Mal by zahŕňať ponuku dodatočnej likvidity firmám, pomoc vládam pri financovaní pracovných programov a poskytnutie úverových liniek štátom, ktoré majú problémy s prístupom na finančné trhy. Podľa zdrojov, ktoré nechceli byť menované, rokovania však uviazli na dvoch kľúčových bodoch.

Taliansko požadovalo od svojich partnerov určitý priamy záväzok, že eurozóna zváži vydanie spoločných dlhopisov ako súčasť spoločnej reakcie na krízu a na obnovu. Podobné návrhy na spoločné zdieľanie rizík a dlhovej záťaže však dlhodobo odmietajú fiškálne disciplinované štáty bloku, ako sú Holandsku, Nemecko a ďalšie krajiny na severe bloku.

Štáty na juhu majú zase obavy, že bez spoločnej emisie tzv. koronabondov sa niektoré z najzraniteľnejších ekonomík bloku prepadnú do dlhov a výsledkom by mohla byť "dvojrýchlostná" eurozóna.

Okrem toho sa ministri neodkázali dohodnúť na podmienkach, ktoré by boli spojené s úverovými linkami zo záchranného fondu - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Holandsko trvá na tom, aby boli úvery od ESM spojené s prísľubom strednodobých ekonomických reforiem.

Nemecký minister financií Olaf Scholz v stredu ráno vyzval Európu, aby zostala spolu. "Vyzývam preto všetky krajiny eurozóny, aby neodmietli vyriešiť tieto zložité finančné problémy a aby umožnili dosiahnuť dobrý kompromis," povedal.

Hašteriaci sa ministri financií EÚ však v stredu ani po 16 hodinách rokovaní nedokázali preklenúť rozdielne názory. To pripomenulo najhoršie dni dlhovej krízy eurozóny.

Pandémia pritom oslabila európske hospodárstvo, ktoré sa prepadá do recesie, pretože národné vlády uvalili blokády a prísne obmedzenia, aby zabránili šíreniu vírusu.

Videokonferencia ministrov sa konala od utorka (7. 4.) do stredy, pričom nielen Taliansko, ale aj Španielsko trvali na tom, aby pomoc nebola spájaná so žiadnymi podmienkami. Pre veľmi napätú situáciu ministri nakoniec odložili mimoriadne citlivú diskusiu o fonde solidarity, ktorý by bol financovaný zo spoločných dlhopisov eurozóny. A dohodli sa, že tento návrh presunú na rokovania lídrov EÚ, ktorí sa stretnú koncom tohto mesiaca.

Nemecko a jeho spojenci trvajú na tom, že pri každej záchrannej akcii by sa mali využiť v prvom rade existujúce prostriedky záchranného ESM vo výške 410 miliárd eur. A chcú tiež počkať na účinky masívnych monetárnych stimulov, ktoré už uvoľnila Európska centrálna banka (ECB).

Zdroje uviedli, že rozhovory uviazali aj na tom, ako využiť ESM na pomoc krajinám, ktoré to potrebujú.

Podľa holandského ministra financií Wopkea Hoekstra vzhľadom na súčasnú krízu je potrebné urobiť výnimku a umožniť použitie prostriedkov fondu bez podmienok aj na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť. No pokiaľ ide o dlhodobú hospodársku podporu, domnieva sa, že je rozumné kombinovať využívanie ESM s určitými ekonomickými podmienkami. No ak by namiesto toho začala eurozóna vydávať spoločné dlhopisy, "prinieslo by to viac problémov ako riešení," napísal na Twitteri. Francúzsko a Nemecko, najväčšie ekonomiky eurozóny, v tejto súvislosti uviedli, že sa dohodli na podmienkach využívania záchranného fondu.

Taliansko však pred videokonferenciou naznačilo, že sa odmietne uchádzať o pomoc od ESM (ktorý bol vytvorený v roku 2012 počas dlhovej krízy v eurozóne, keď štáty ako Grécko už nemajú prístup k pôžičkám na trhoch), ak bude spojená s prísnymi podmienkami. V podobnom duchu sa vyjadrilo aj Španielsko.

Obe krajiny sa obávajú, že ich verejné výdavky budú podrobené kontrole zo strany bruselských audítorov, ako sa to stalo Grécku a Portugalsku, keď ESM požiadali o záchranné úvery.

Severné krajiny navrhujú, aby vzhľadom na dôvod krízy bolo čerpanie financií spojené s minimálnymi podmienkami. Na zároveň trvajú na tom, že z dlhodobého hľadiska by si daná krajina musela dať svoje financie do poriadku.

"Nakoniec to boli Holanďania, ktorí mali prehnané požiadavky," uviedol diplomat, ktorý nechcel byť menovaný. "Holanďania boli veľmi tvrdí. Bez Holandska by sme dospeli k dohode," dodal.

Na čomkoľvek sa nakoniec ministri dohodnú, pôjde na schválenie lídrom EÚ. No ani tí sa minulý mesiac na spoločnom stretnutí nedokázali dohodnúť na záchrannom balíku a poverili ministrov, aby dostali diskusiu zo slepej uličky.

Okrem koronabondov a úverov od ESM sú predmetom diskusie aj pôžičky od Európskej investičnej banky pre malé a stredné firmy a garančný fond pre určité vnútroštátne systémy nezamestnanosti, ktorý má spravovať Európska komisia.

HRABKO: Štátny smútok v čase pohrebu pápeža je dobrý politický krok

Náboženskú vieru pokladá Hrabko za osobnú a súkromnú vec každého človeka, pápež František však bol podľa neho aj uznávanou politickou osobnosťou (správa, PODCAST, VIDEO).

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše zákon o tzv. covidovej amnestii a vráti ho s výhradami parlamentu na opätovné prerokovanie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v piatok prijal osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa, oznámil Kremeľ.

- Tatranský národný park (TANAP) podal na okresný úrad návrh zonácie. V najvyšších pásmach ochrany bude viac ako 50 percent územia parku. Na sociálnej sieti o tom informovali štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa a riaditeľ TANAP-u Olexa.

- Zmeny v mýtnych poplatkoch nie sú žiadnou novinkou. Vychádzajú z celoeurópskej smernice, ktorej zavedenie je povinné. Uviedol to pre TASR odbor komunikácie Ministerstva dopravy SR v reakcii na vyjadrenia Nadácie Zastavme korupciu a predstaviteľov autodopravcov.

- Stredoslovenská vodárenská spoločnosť (StVS) podporuje výstavbu plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. TASR o tom v piatok informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky.

- Lekári predpísali vlani najviac liekov pacientom s chorobami kardiovaskulárneho a nervového systému. V roku 2024 bol zároveň zaznamenaný medziročný nárast spotreby humánnych liekov v úhradách a aj pri spotrebe vyjadrenej počtom balení.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa stretne v pondelok (28. 4.) s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý príde na oficiálnu návštevu Slovenska. Okrem iného sa budú partneri zaoberať aj možnosťami spolupráce v oblasti energetiky.

- Slovenská advokátska komora (SAK) dôrazne odmieta akékoľvek útoky na predstaviteľov justície, či už ide o sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov, exekútorov alebo zástupcov iných právnických povolaní.

- Poľské ministerstvo rodiny, práce a sociálnej politiky oznámilo, že v pondelok predstaví ďalší krok v procese zavádzania skráteného pracovného času. Ministerka Agnieszka Dziemianowicz-Bak zhodnotí doterajšie analýzy a načrtne budúce plány rezortu v tejto oblasti.

- Veľkou témou súčasnosti je transakčná daň. Poďme sa na ňu pozrieť a čo budeme môcť v nej opravíme. Uviedol to v piatok predseda vlády SR Robert Fico.

- Opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková (SaS) chce znova zákonne ukotviť právo pre maloletých pacientov na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uviedla to na piatkovej tlačovej konferencii.

- Prezident SR Peter Pellegrini vymenoval riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislava Zuriana, riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Ľubomíra Klištinca a štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR Michala Sedliaka do hodnosti generála.

- Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) odovzdal menovací dekrét Petrovi Hullovi, ktorý bude opätovne pôsobiť vo funkcii riaditeľa Justičnej akadémie.

- Pri riadení, správe a manažovaní štátneho dlhu SR neidentifikoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) významné nedostatky. Rezervy sú ale v strategickom plánovaní a transparentnom informovaní. Vyplýva to z najnovšej kontroly NKÚ.

- Priame prenosy doplnené rozhovormi s relevantnými hosťami i priamymi vstupmi z Vatikánu budú vo vysielaní slovenských televízii sprevádzať sobotňajšie (26. 4.) mimoriadne vysielanie venované pohrebu pápeža Františka.

- Červená armáda na jednej strane oslobodila slovenské územie na konci svetovej vojny, no ruský režim, ktorý je stále „strojcom vojny“ na strane druhej napadol svojho suseda - Ukrajinu, a porušil tým medzinárodné právo, preto ho nemôžeme legitimizovať, uviedol Drucker.

- Do informačného systému na vzdelávanie dospelých sa zatiaľ zapojilo vyše 400 vzdelávacích zariadení. Na budúci rok by chcelo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR predstaviť balík poukážok na vzdelávanie.

- Dronový útok ruskej armády na mesto Pavlohrad na stredovýchode Ukrajiny si v noci na piatok vyžiadal najmenej tri obete na životoch a viac než desať zranených.

- Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Milan Cisarik nevyhovel návrhu obhajoby a nezastavil trestné stíhanie obžalovaného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra pre premlčanie v korupčnej kauze.

- Francúzska slalomová šampiónka Margot Simondová tragicky zahynula počas tréningu na súťaži Red Bull Alpine Park. Tá sa koná vo Val d'Isere od 24. do 27. apríla. Mala iba 18 rokov.