Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inflácia v euroregióne pritom zostáva výrazne nad cieľom ECB na úrovni 2 %. To v uplynulom roku prinútilo banku agresívne zvýšiť úrokové sadzby, aby znížila dopyt.
Autor TASR
Santiago de Compostela 15. septembra (TASR) - Ministri financií eurozóny sa v piatok zhodli, že fiškálna politika by mala byť v budúcom roku reštriktívna, aby pomohla Európskej centrálnej banke (ECB) obmedziť infláciu a zároveň vyvážiť potrebu investícií. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií z 20 krajín eurozóny, sa stretla v španielskom meste Santiago de Compostela, aby prediskutovala najnovšie ekonomické prognózy Európskej komisie, ktorá výrazne revidovala odhady hospodárskeho rastu v rokoch 2023 a 2024.
Európska komisia najnovšie počíta s tým, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny tento rok zvýši o 0,8 % a v roku 2024 o 1,3 %. Ešte v máji očakávala jeho rast o 1,1 %, respektíve o 1,6 %.
Inflácia v euroregióne pritom zostáva výrazne nad cieľom ECB na úrovni 2 %. To v uplynulom roku prinútilo banku agresívne zvýšiť úrokové sadzby, aby znížila dopyt.
"Je jasné, že hospodárstvo eurozóny stratilo určitú dynamiku, keďže sa v ňom prejavilo množstvo minulých šokov a, samozrejme, nedávne politické rozhodnutia," povedal predseda Euroskupiny Paschal Donohoe na tlačovej konferencii.
"Fiškálna politika by mala byť obozretná, mala by byť opatrná, mala by presadzovať reštriktívny postoj a musí fungovať v súlade so zmenami, ktoré sa uskutočnili na úrovni menovej politiky," poznamenal.
Stretnutie je aktuálne, pretože všetky krajiny eurozóny predložili Komisii návrhy rozpočtov na rok 2024, aby skontrolovala, či sú kompatibilné s pravidlami bloku.
Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal, že jedným z kľúčových posolstiev stretnutia je podpora snáh ECB o skrotenie inflácie.
"Na to je potrebné, aby bola fiškálna politika reštriktívna, ako sme odporúčali na jar. Neznamená to obmedzovanie investícií, ale postupné rušenie zostávajúcich opatrení na podporu energetiky a zabezpečenie toho, aby akékoľvek nové opatrenia, ak sa ukážu ako potrebné, boli oveľa lepšie cielené," dodal.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire zdôraznil, že Francúzsko sa zaviazalo k zdravým verejným financiám a zníženiu dlhu, ale Európa potrebuje aj rýchlejší rast.
"Mali by sme venovať všetok svoj čas a energiu premýšľaniu o opatreniach, ktoré musíme prijať, aby sme v Európe dosiahli väčší rast. To znamená, že potrebujeme rovnováhu medzi zdravými verejnými financiami a nižším dlhom a inováciami, investíciami a bojom proti zmene klímy," povedal.
Predstavitelia ECB zase v piatok uviedli, že banka ponechá úrokové sadzby vysoké počas dlhšieho obdobia a v prípade potreby ich môže dokonca opäť zvýšiť. Niektorí analytici pritom predpovedajú, že úrokové sadzby v eurozóne začnú klesať už na jar budúceho roka.
ECB vo štvrtok (14.9.) zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, pričom jej sadzba z vkladov dosiahla rekordné 4 %. No vzhľadom na stagnáciu ekonomiky eurozóny banka signalizovala, že jej desiate zvýšenie úrokov po sebe bude pravdepodobne posledné v tomto cykle sprísňovania menovej politiky.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií z 20 krajín eurozóny, sa stretla v španielskom meste Santiago de Compostela, aby prediskutovala najnovšie ekonomické prognózy Európskej komisie, ktorá výrazne revidovala odhady hospodárskeho rastu v rokoch 2023 a 2024.
Európska komisia najnovšie počíta s tým, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny tento rok zvýši o 0,8 % a v roku 2024 o 1,3 %. Ešte v máji očakávala jeho rast o 1,1 %, respektíve o 1,6 %.
Inflácia v euroregióne pritom zostáva výrazne nad cieľom ECB na úrovni 2 %. To v uplynulom roku prinútilo banku agresívne zvýšiť úrokové sadzby, aby znížila dopyt.
"Je jasné, že hospodárstvo eurozóny stratilo určitú dynamiku, keďže sa v ňom prejavilo množstvo minulých šokov a, samozrejme, nedávne politické rozhodnutia," povedal predseda Euroskupiny Paschal Donohoe na tlačovej konferencii.
"Fiškálna politika by mala byť obozretná, mala by byť opatrná, mala by presadzovať reštriktívny postoj a musí fungovať v súlade so zmenami, ktoré sa uskutočnili na úrovni menovej politiky," poznamenal.
Stretnutie je aktuálne, pretože všetky krajiny eurozóny predložili Komisii návrhy rozpočtov na rok 2024, aby skontrolovala, či sú kompatibilné s pravidlami bloku.
Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal, že jedným z kľúčových posolstiev stretnutia je podpora snáh ECB o skrotenie inflácie.
"Na to je potrebné, aby bola fiškálna politika reštriktívna, ako sme odporúčali na jar. Neznamená to obmedzovanie investícií, ale postupné rušenie zostávajúcich opatrení na podporu energetiky a zabezpečenie toho, aby akékoľvek nové opatrenia, ak sa ukážu ako potrebné, boli oveľa lepšie cielené," dodal.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire zdôraznil, že Francúzsko sa zaviazalo k zdravým verejným financiám a zníženiu dlhu, ale Európa potrebuje aj rýchlejší rast.
"Mali by sme venovať všetok svoj čas a energiu premýšľaniu o opatreniach, ktoré musíme prijať, aby sme v Európe dosiahli väčší rast. To znamená, že potrebujeme rovnováhu medzi zdravými verejnými financiami a nižším dlhom a inováciami, investíciami a bojom proti zmene klímy," povedal.
Predstavitelia ECB zase v piatok uviedli, že banka ponechá úrokové sadzby vysoké počas dlhšieho obdobia a v prípade potreby ich môže dokonca opäť zvýšiť. Niektorí analytici pritom predpovedajú, že úrokové sadzby v eurozóne začnú klesať už na jar budúceho roka.
ECB vo štvrtok (14.9.) zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, pričom jej sadzba z vkladov dosiahla rekordné 4 %. No vzhľadom na stagnáciu ekonomiky eurozóny banka signalizovala, že jej desiate zvýšenie úrokov po sebe bude pravdepodobne posledné v tomto cykle sprísňovania menovej politiky.
