Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Globálny HDP by mal napriek situácii v tomto roku výrazne rásť, a to kvôli očkovacej kampani, ktorá umožňuje ekonomikám opäť otvoriť a čiastočne sa vrátiť k normálu.
Autor TASR
Bratislava 7. októbra (TASR) - Minulý rok stúpol finančný majetok, ľudia počas lockdownu nemíňali. Globálne finančné aktíva počas minulého roka stúpli o takmer 10 % a dosiahli hranicu 200 biliónov eur. Ukazujú to závery štúdie bohatstva národov Global Wealth Report 2021 skupiny Allianz, ktorá skúma majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.
Hybnou silou boli najmä úspory. Keďže opatrenia v rámci pandémie nového koronavírusu znížili možnosti spotreby, zrodil sa globálny fenomén v podobe "nútených úspor". Prílivy do bankových vkladov kvôli ponechaniu nevyužitého príjmu na bankových účtoch sa takmer strojnásobili. Bankové vklady predstavovali viac ako polovicu nových úspor na všetkých sledovaných trhoch. Výsledkom bolo, že po prvýkrát bankové vklady na celom svete rástli tempom 11,9 %. Rovnako rástli aj cenné papiere posilnené silnými akciovými trhmi a rast zaznamenali aj penzijné fondy.
Čisté finančné aktíva slovenských domácností sa podľa spoločnosti počas minulého roka zvýšili o 11,2 %. Na rozdiel od väčšiny susedných krajín však bankové vklady neboli hlavnou hybnou silou. Napríklad v Českej republike sa prílev na bankové účty strojnásobil, na Slovensku zostali v zásade na rovnakej úrovni. Výraznejší nárast zaznamenali cenné papiere, ako aj aktíva v poisťovníctve a majetku v dôchodkových fondoch. V rebríčku bohatstva krajín skončilo Slovensko na 38. mieste s priemerným bohatstvom Slováka vo výške 7530 eur.
Globálny HDP by mal napriek situácii v tomto roku výrazne rásť, a to kvôli očkovacej kampani, ktorá umožňuje ekonomikám opäť otvoriť a čiastočne sa vrátiť k normálu. Uvoľnené menové politiky a fiškálne podpory stále platia. Pre sporiteľov celého sveta to znamená, že tento rok by pre nich mal byť rok s celkovým rastom finančných aktív na úrovni 7 %. "Celkové čísla vyzerajú pôsobivo, no väčšina domácností v skutočnosti nešetrila, len jednoducho odložila peniaze nabok. Všetky tieto nečinné peniaze na bankových účtoch sú však zmarenou príležitosťou. Domácnosti by namiesto toho mali investovať do svojich penzií, ale aj do zelených zmien. Bojím sa, že ak sa ich domácnosti začnú nakoniec zbavovať, peniaze skončia opäť len v spotrebe a ďalej budú len poháňať infláciu. Nutne preto potrebujeme novú kultúru sporenia," dodal hlavný ekonóm spoločnosti Ludovic Subran.
Hybnou silou boli najmä úspory. Keďže opatrenia v rámci pandémie nového koronavírusu znížili možnosti spotreby, zrodil sa globálny fenomén v podobe "nútených úspor". Prílivy do bankových vkladov kvôli ponechaniu nevyužitého príjmu na bankových účtoch sa takmer strojnásobili. Bankové vklady predstavovali viac ako polovicu nových úspor na všetkých sledovaných trhoch. Výsledkom bolo, že po prvýkrát bankové vklady na celom svete rástli tempom 11,9 %. Rovnako rástli aj cenné papiere posilnené silnými akciovými trhmi a rast zaznamenali aj penzijné fondy.
Čisté finančné aktíva slovenských domácností sa podľa spoločnosti počas minulého roka zvýšili o 11,2 %. Na rozdiel od väčšiny susedných krajín však bankové vklady neboli hlavnou hybnou silou. Napríklad v Českej republike sa prílev na bankové účty strojnásobil, na Slovensku zostali v zásade na rovnakej úrovni. Výraznejší nárast zaznamenali cenné papiere, ako aj aktíva v poisťovníctve a majetku v dôchodkových fondoch. V rebríčku bohatstva krajín skončilo Slovensko na 38. mieste s priemerným bohatstvom Slováka vo výške 7530 eur.
Globálny HDP by mal napriek situácii v tomto roku výrazne rásť, a to kvôli očkovacej kampani, ktorá umožňuje ekonomikám opäť otvoriť a čiastočne sa vrátiť k normálu. Uvoľnené menové politiky a fiškálne podpory stále platia. Pre sporiteľov celého sveta to znamená, že tento rok by pre nich mal byť rok s celkovým rastom finančných aktív na úrovni 7 %. "Celkové čísla vyzerajú pôsobivo, no väčšina domácností v skutočnosti nešetrila, len jednoducho odložila peniaze nabok. Všetky tieto nečinné peniaze na bankových účtoch sú však zmarenou príležitosťou. Domácnosti by namiesto toho mali investovať do svojich penzií, ale aj do zelených zmien. Bojím sa, že ak sa ich domácnosti začnú nakoniec zbavovať, peniaze skončia opäť len v spotrebe a ďalej budú len poháňať infláciu. Nutne preto potrebujeme novú kultúru sporenia," dodal hlavný ekonóm spoločnosti Ludovic Subran.
