Bratislava 16. januára (TASR) – Oblasť kultúry nebola súčasťou odporúčaní Európskej komisie (EK), ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy. Napriek tomu si v ňom kultúra môže nájsť svoje miesto, a to v komponente Zelená obnova budov (prioritná os Zelené Slovensko), predbežne alokovaná suma v tomto komponente vo výške 700 miliónov eur môže slúžiť aj na obnovu pamiatok. Ministerstvo financií (MF) SR to pre TASR uviedlo v zdôvodnení, prečo sa oblasť kultúry priamo nespomína v predbežnom rozdelení finančných prostriedkov z plánu obnovy.

"Rozdelenie finančných prostriedkov v pláne obnovy musí v prvom rade reflektovať špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko a musí spĺňať aj ďalšie kritériá, ako napríklad príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku (37 percent z celkovej alokácie) a prechod na digitálnu ekonomiku (20 percent z celkovej alokácie). Kultúra nebola súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k tejto oblasti ani nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy," upozornil rezort financií.

Poukázal však zároveň, že v programe Zelená obnova budov je cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť rodinných domov i verejných budov vrátane pamiatkovo chránených objektov. "Investície budú teda smerovať aj do obnovy kultúrnych pamiatok s cieľom zlepšiť možnosti ich využitia a znížiť prevádzkové náklady," uviedlo MF.

Ministerstvo kultúry (MK) SR dodalo, že prostredníctvom spolupráce s ministerstvom dopravy a výstavby pri využití alokácie v programe Zelená obnova budov chce takisto uskutočniť pasportizáciu národných kultúrnych pamiatok a pomocou reformy docieliť aj zvýšenie transparentnosti a zefektívnenie rozhodovania pamiatkových úradov.  "Rezort kultúry má vypracované minimálne ďalšie tri reformy v súlade s predpísanými požiadavkami Európskej komisie," zdôraznila hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová.

Cieľom jednej z nich je pluralita a dôveryhodnosť médií so zámerom vyrovnať trhové podmienky pre všetkých poskytovateľov mediálnych služieb zavedením koregulačného mechanizmu, čím by sa podporila súťaž a kvalita poskytovaných mediálnych služieb. "Reforma je považovaná za dôležitú viacerými partnermi vzhľadom na dôležitosť boja s dezinformáciami," ozrejmila hovorkyňa.

"Zásadnou je aj reforma umeleckých fondov. Jej cieľom je odstránenie neefektívnosti pri podpore umenia, lepšia identifikácia pracovníkov v kultúre a kreatívnom priemysle a zabezpečenie systematického nástroja krízovej intervencie, dostupného pre všetkých profesionálov v kultúrno-kreatívnom priemysle v mimoriadnych situáciách," dodala.

Reformou sa má riešiť i súčasná rozdrobenosť knižničnej siete, ktorej cieľom je odstrániť jej existujúce deformácie a inovovať jej služby s cieľom zvýšiť ich atraktívnosť a dostupnosť verejnosti k informačným zdrojom a službám.

Viciaňová upozornila, že v prípade rozdelenia alokácií v pláne obnovy ide stále o návrh. "Ministerstvo naďalej rokuje o zaradení aj ďalších reformných zámerov do jednotlivých komponentov plánu obnovy. Finálne znenie musí na konci schváliť EK," dodala.

Prioritami plánu obnovy, ktorý Slovensku prinesie dodatočné verejné investície za 5,84 miliardy eur, sú vzdelávanie, veda a výskum, zelená ekonomika, zdravotníctvo, verejná správa a digitalizácia.

Podľa základných finančných rámcov, ktoré na konci decembra zverejnilo MF pre jednotlivé prioritné oblasti plánu obnovy, by mal byť finančný balík rozdelený nasledovne: Zelené Slovensko (1. 900.000.000 eur), Lepšie vzdelanie pre každého (850.000.000), Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (700.000.000 eur), Zdravý život pre každého (1.450.000.000 eur), Efektívny štát a digitalizácia (945.000.000 eur).