Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Údaje publikované koncom marca zároveň poukazujú na to, že v tejto vekovej skupine 89 % ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) – Presťahovať sa za prácou do iného členského štátu Európskej únie (EÚ) je ochotných 23 % nezamestnaných Slovákov vo veku 20 až 34 rokov. Na zmenu bydliska v rámci vlastnej krajiny by pritom pristúpilo len 14 % z nich. Väčšina krajín EÚ má tento pomer obrátený a Slovensko je medzi ôsmimi štátmi uprednostňujúcimi sťahovanie za hranice. Upozornila na to personálna agentúra Grafton Slovakia s odvolaním sa na výsledky analýzy Eurostatu.
Analýza Eurostatu sa týkala pracovného trhu mladých ľudí a bola vypracovaná na základe dát European Labour Force Survey. "Zo všetkých dostupných prieskumov naozaj vyplýva, že Slováci, ale ani Česi sa príliš nechcú sťahovať za prácou v rámci svojej krajiny. Pri mladých ľuďoch je viditeľná len snaha dostať sa do hlavného mesta. Je to dané tým, že sme pomerne malé krajiny – patríme v Európe k najmenším a s najväčšou hustotou obyvateľstva," priblížila Jitka Součková, marketingová manažérka spoločnosti Grafton.
Údaje publikované koncom marca zároveň poukazujú na to, že v tejto vekovej skupine 89 % ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska. V rámci krajiny sa presťahovalo za prácou len 6 % a z inej členskej krajiny sa prisťahovalo 5 % ľudí. Viac ako polovica nezamestnaných mladých Slovákov (56 %) sa pritom za prácou sťahovať nechce a tieto výsledky sa blížia európskemu štandardu na úrovni 50 %. Omnoho neochotnejší k pracovnej mobilite sú podľa analýzy Malťania (73 %), Holanďania (69 %) či Cyperčania (68 %).
Podľa štúdie Graftonu s názvom Prieskum zamestnaneckých preferencií (Candidate Survey 2017) sa 46 % opýtaných zo vzorky 1503 ľudí už niekedy sťahovalo za prácou, pričom 43 % z nich do zahraničia. Ako uviedli, hlavným dôvodom bol nedostatok práce, ponuka práce a mzda. Prieskum ukázal, že pravidelne za prácou jazdí do zahraničia 48 % respondentov. Hlavnou motiváciou pre prácu v zahraničí je pritom v 73 % lepšia mzda.
Polovica všetkých sťahovaní za prácou bola do iného kraja na Slovensku, iba 2 % boli v rámci rovnakého okresu a 5 % do iného okresu v tom istom kraji. "Zamestnávatelia pre zvýšenie pracovnej mobility toho príliš veľa urobiť nemôžu. Motiváciou pre mladých ľudí je predovšetkým bývanie. Museli by im teda ponúkať istotu bývania – dotácie či pôžičky," skonštatovala Součková.
Analýza Eurostatu sa týkala pracovného trhu mladých ľudí a bola vypracovaná na základe dát European Labour Force Survey. "Zo všetkých dostupných prieskumov naozaj vyplýva, že Slováci, ale ani Česi sa príliš nechcú sťahovať za prácou v rámci svojej krajiny. Pri mladých ľuďoch je viditeľná len snaha dostať sa do hlavného mesta. Je to dané tým, že sme pomerne malé krajiny – patríme v Európe k najmenším a s najväčšou hustotou obyvateľstva," priblížila Jitka Součková, marketingová manažérka spoločnosti Grafton.
Údaje publikované koncom marca zároveň poukazujú na to, že v tejto vekovej skupine 89 % ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska. V rámci krajiny sa presťahovalo za prácou len 6 % a z inej členskej krajiny sa prisťahovalo 5 % ľudí. Viac ako polovica nezamestnaných mladých Slovákov (56 %) sa pritom za prácou sťahovať nechce a tieto výsledky sa blížia európskemu štandardu na úrovni 50 %. Omnoho neochotnejší k pracovnej mobilite sú podľa analýzy Malťania (73 %), Holanďania (69 %) či Cyperčania (68 %).
Podľa štúdie Graftonu s názvom Prieskum zamestnaneckých preferencií (Candidate Survey 2017) sa 46 % opýtaných zo vzorky 1503 ľudí už niekedy sťahovalo za prácou, pričom 43 % z nich do zahraničia. Ako uviedli, hlavným dôvodom bol nedostatok práce, ponuka práce a mzda. Prieskum ukázal, že pravidelne za prácou jazdí do zahraničia 48 % respondentov. Hlavnou motiváciou pre prácu v zahraničí je pritom v 73 % lepšia mzda.
Polovica všetkých sťahovaní za prácou bola do iného kraja na Slovensku, iba 2 % boli v rámci rovnakého okresu a 5 % do iného okresu v tom istom kraji. "Zamestnávatelia pre zvýšenie pracovnej mobility toho príliš veľa urobiť nemôžu. Motiváciou pre mladých ľudí je predovšetkým bývanie. Museli by im teda ponúkať istotu bývania – dotácie či pôžičky," skonštatovala Součková.
