Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napätie na slovenskom pracovnom trhu z krátkodobého hľadiska nevyrieši migrácia. V rozhovore pre TASR to povedala riaditeľka Prognostického ústavu SAV vied Martina Lubyová.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - Napätie na slovenskom pracovnom trhu z krátkodobého hľadiska nevyrieši migrácia. V rozhovore pre TASR to povedala riaditeľka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Martina Lubyová.
„Štatistický úrad SR robí pravidelný prieskum v slovenských domácnostiach, ktorý sa nazýva Výberové zisťovanie o pracovných silách. Pýtajú sa tam aj na ľudí, ktorí sú členmi danej domácnosti, udržiavajú tam vzťahy, ale pracujú v zahraničí po dobu kratšiu než jeden rok. Ich počet v posledných rokoch stúpa, je ich už vyše 160.000 a bude ďalej rásť. K tomu treba prirátať ľudí, ktorí sú už trvalo v zahraničí a slovenské domácnosti s nimi neudržiavajú kontakt. To je rádovo tiež stotisíc. Momentálne u nás pracuje legálne približne 30.000 cudzincov. K nám teda prichádza rádovo desiatky tisíc ľudí a odchádza rádovo stovky tisíc,“ vysvetlila Lubyová.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v novembri 2016 hodnotu 8,78 %. V medziročnom porovnaní klesla takmer o dve percentá. K tomu aj odchody Slovákov za prácou do zahraničia. „Na jednej strane to možno istým spôsobom znižuje napätie na trhu práce na Slovensku, pretože keby títo ľudia boli doma, asi by nezískali všetci pracovnú príležitosť. Na druhej strane je to veľká strata potenciálu a musíme robiť niečo, aby sa aspoň časť tých ľudí časom vrátila,“ konštatovala Lubyová s tým, že napätie na trhu je potrebné riešiť kombináciou opatrení.
„Jednak sa snažiť prilákať späť časť našich ľudí v zahraničí, ale na druhej strane dnes už nezabránite tomu, aby prišli ľudia aj z iných krajín. Agentúry vozia do niektorých podnikov pracovníkov masovo - napríklad z krajín EÚ, odkiaľ je to jednoduchšie. Nepotrebujú všetky povolenia, môžu prísť a naše platy sú pre nich zaujímavé, čiže zákonite sú to najmä ľudia z Bulharska, Rumunska,“ uviedla Lubyová.
Na Slovensku býva asi 80.000 cudzincov zaregistrovaných na pobyt. Zhruba 30.000 cudzincov je evidovaných, že legálne pracujú. „Veľká väčšina týchto ľudí je z Európy, takže nie z Ázie či Afriky, ako to býva v starých členských štátoch EÚ. Pokiaľ ide o vzdelanostnú štruktúru, nemôžem povedať, že by bolo jasne vidno, že od nás odíde nejaký segment vzdelania a nahradí sa zo zahraničia. Nie je tam taká priama substitúcia, že napríklad nám odišlo 20 kuchárov alebo zdravotných sestier do Rakúska, a to sa nám presne vykompenzovalo z Ukrajiny. Takto sa to nedeje,“ zdôraznila Lubyová.
Najmä firmy, ktoré pôsobia na Slovensku v priemyselných odvetviach už dlhší čas upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Podľa Lubyovej sa tento faktor môže stať bariérou ekonomického rastu krajiny a záujmu investorov o ňu. „Investori, keď idú niekam, hľadajú dobré a lacné pracovné sily. Hľadajú aj iné podmienky, no kvalifikovaní ľudia sú pre nich veľkým faktorom. Ak teda začnú Slovensko vnímať ako limitované v tomto smere, tak určite to ovplyvní ich rozhodovanie,“ dodala Lubyová.
„Štatistický úrad SR robí pravidelný prieskum v slovenských domácnostiach, ktorý sa nazýva Výberové zisťovanie o pracovných silách. Pýtajú sa tam aj na ľudí, ktorí sú členmi danej domácnosti, udržiavajú tam vzťahy, ale pracujú v zahraničí po dobu kratšiu než jeden rok. Ich počet v posledných rokoch stúpa, je ich už vyše 160.000 a bude ďalej rásť. K tomu treba prirátať ľudí, ktorí sú už trvalo v zahraničí a slovenské domácnosti s nimi neudržiavajú kontakt. To je rádovo tiež stotisíc. Momentálne u nás pracuje legálne približne 30.000 cudzincov. K nám teda prichádza rádovo desiatky tisíc ľudí a odchádza rádovo stovky tisíc,“ vysvetlila Lubyová.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v novembri 2016 hodnotu 8,78 %. V medziročnom porovnaní klesla takmer o dve percentá. K tomu aj odchody Slovákov za prácou do zahraničia. „Na jednej strane to možno istým spôsobom znižuje napätie na trhu práce na Slovensku, pretože keby títo ľudia boli doma, asi by nezískali všetci pracovnú príležitosť. Na druhej strane je to veľká strata potenciálu a musíme robiť niečo, aby sa aspoň časť tých ľudí časom vrátila,“ konštatovala Lubyová s tým, že napätie na trhu je potrebné riešiť kombináciou opatrení.
„Jednak sa snažiť prilákať späť časť našich ľudí v zahraničí, ale na druhej strane dnes už nezabránite tomu, aby prišli ľudia aj z iných krajín. Agentúry vozia do niektorých podnikov pracovníkov masovo - napríklad z krajín EÚ, odkiaľ je to jednoduchšie. Nepotrebujú všetky povolenia, môžu prísť a naše platy sú pre nich zaujímavé, čiže zákonite sú to najmä ľudia z Bulharska, Rumunska,“ uviedla Lubyová.
Na Slovensku býva asi 80.000 cudzincov zaregistrovaných na pobyt. Zhruba 30.000 cudzincov je evidovaných, že legálne pracujú. „Veľká väčšina týchto ľudí je z Európy, takže nie z Ázie či Afriky, ako to býva v starých členských štátoch EÚ. Pokiaľ ide o vzdelanostnú štruktúru, nemôžem povedať, že by bolo jasne vidno, že od nás odíde nejaký segment vzdelania a nahradí sa zo zahraničia. Nie je tam taká priama substitúcia, že napríklad nám odišlo 20 kuchárov alebo zdravotných sestier do Rakúska, a to sa nám presne vykompenzovalo z Ukrajiny. Takto sa to nedeje,“ zdôraznila Lubyová.
Najmä firmy, ktoré pôsobia na Slovensku v priemyselných odvetviach už dlhší čas upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Podľa Lubyovej sa tento faktor môže stať bariérou ekonomického rastu krajiny a záujmu investorov o ňu. „Investori, keď idú niekam, hľadajú dobré a lacné pracovné sily. Hľadajú aj iné podmienky, no kvalifikovaní ľudia sú pre nich veľkým faktorom. Ak teda začnú Slovensko vnímať ako limitované v tomto smere, tak určite to ovplyvní ich rozhodovanie,“ dodala Lubyová.
