Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ďalej MMF vyzýva ECB na pokračovanie úsporných opatrení.
Autor TASR
Londýn 25. apríla (TASR) - Rozdiely v názoroch na riešenie dlhovej krízy a rozsah úspor sa z vedenia krajín menovej únie začali presúvať aj na kľúčové finančné inštitúcie. Najnovšie diametrálne odlišné názory na riešenie dlhovej krízy a na jej vplyv na vývoj ekonomiky eurozóny dali najavo predstavitelia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej centrálnej banky (ECB). Informovala o tom agentúra Reuters.
Potom, ako sa podarilo zažehnať hrozbu rozpadu eurozóny, sa v menovej únii objavuje stále viac názorov, že je čas na zmiernenie úsporných opatrení, keďže aj finančné trhy sú pokojnejšie a nemali by na ústup v oblasti šetrenia reagovať negatívne. K týmto názorom sa v poslednom období pridal MMF, ktorý takéto riešenie navrhuje ako Británii, tak aj eurozóne. Na druhej strane ale stoja Nemecko a ECB.
"Európa riskuje dlhodobú stagnáciu, čo bude mať veľmi vážne dôsledky na firmy aj obyvateľstvo," povedal na finančnej konferencii v Londýne prvý námestník výkonnej riaditeľky MMF David Lipton. Ako dodal, aby sa tak nestalo, politici musia urobiť rozhodné kroky na posilnenie rastu.
Na rovnakej konferencii ale člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen vyzval európske vlády, aby práve naopak pokračovali v súčasnom tempe reforiem a konsolidácii rozpočtu. "Odkladanie fiškálnej konsolidácie nie je vhodným riešením. Ak by bolo, už dávno by sme ho prijali," povedal Asmussen, ktorý varoval, že takýto postup povedie k zvyšovaniu dlhov, pričom už teraz sú dlhy viacerých krajín eurozóny veľmi vysoké.
Trhy dúfajú, že ECB by mohla znížiť hlavnú úrokovú sadzbu, aj keď očakávané zníženie o štvrť percentuálneho bodu pravdepodobne eurozóne z problémov nepomôže.
"Situácia v eurozóne si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie nekonvenčné opatrenia zo strany ECB," povedal Lipton. Naopak, podľa Asmussena menová politika ECB nie je "všeliekom" na krízu v eurozóne. V tejto súvislosti dodal, že prípadné zníženie úrokovej sadzby krajinám eurozóny, ktoré sú v recesii, príliš nepomôže, pretože ani súčasná nízka úroková sadzba ECB sa do situácie obyvateľov a podnikov v týchto štátoch veľmi nepremieta. Naopak, obáva sa, že mimoriadne nízke úrokové sadzby môžu zmierniť tlak na vlády a banky, aby sa snažili súčasné problémy vyriešiť.
Potom, ako sa podarilo zažehnať hrozbu rozpadu eurozóny, sa v menovej únii objavuje stále viac názorov, že je čas na zmiernenie úsporných opatrení, keďže aj finančné trhy sú pokojnejšie a nemali by na ústup v oblasti šetrenia reagovať negatívne. K týmto názorom sa v poslednom období pridal MMF, ktorý takéto riešenie navrhuje ako Británii, tak aj eurozóne. Na druhej strane ale stoja Nemecko a ECB.
"Európa riskuje dlhodobú stagnáciu, čo bude mať veľmi vážne dôsledky na firmy aj obyvateľstvo," povedal na finančnej konferencii v Londýne prvý námestník výkonnej riaditeľky MMF David Lipton. Ako dodal, aby sa tak nestalo, politici musia urobiť rozhodné kroky na posilnenie rastu.
Na rovnakej konferencii ale člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen vyzval európske vlády, aby práve naopak pokračovali v súčasnom tempe reforiem a konsolidácii rozpočtu. "Odkladanie fiškálnej konsolidácie nie je vhodným riešením. Ak by bolo, už dávno by sme ho prijali," povedal Asmussen, ktorý varoval, že takýto postup povedie k zvyšovaniu dlhov, pričom už teraz sú dlhy viacerých krajín eurozóny veľmi vysoké.
Trhy dúfajú, že ECB by mohla znížiť hlavnú úrokovú sadzbu, aj keď očakávané zníženie o štvrť percentuálneho bodu pravdepodobne eurozóne z problémov nepomôže.
"Situácia v eurozóne si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie nekonvenčné opatrenia zo strany ECB," povedal Lipton. Naopak, podľa Asmussena menová politika ECB nie je "všeliekom" na krízu v eurozóne. V tejto súvislosti dodal, že prípadné zníženie úrokovej sadzby krajinám eurozóny, ktoré sú v recesii, príliš nepomôže, pretože ani súčasná nízka úroková sadzba ECB sa do situácie obyvateľov a podnikov v týchto štátoch veľmi nepremieta. Naopak, obáva sa, že mimoriadne nízke úrokové sadzby môžu zmierniť tlak na vlády a banky, aby sa snažili súčasné problémy vyriešiť.
