Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fond zároveň vyzval vlády v EÚ, aby dokončili prebiehajúcu reformu fiškálnych pravidiel, ktorých cieľom je zabrániť nadmernému zadlžovaniu vlád.
Autor TASR
Washington 16. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby stlačila infláciu. A vlády eurozóny by mali znížiť rozpočtové deficity, aby jej pomohli a vytvorili priestor na ďalšie kroky. Uviedol to Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Fond v pravidelnom hodnotení ekonomiky 20 krajín, ktoré zaviedli euro, ďalej uviedol, že vlády v Európskej únii (EÚ) by sa mali rýchlo dohodnúť na reforme fiškálnych a dlhových pravidiel, ktoré sú oporou eura.
"Sprísňovanie menovej politiky musí pokračovať, aby sa inflácia dostala včas k cieľovej úrovni (2 %)," uviedol MMF v správe, ktorú predložil ministrom financií eurozóny a ECB.
ECB vo štvrtok (15. 6.) zdvihla svoje úrokové náklady na najvyššiu úroveň za posledných 22 rokov a upozornila, že tvrdohlavo vysoká inflácia je zárukou ďalšieho rastu úrokov na budúci mesiac a pravdepodobne aj nasledujúci.
Konkrétne, ECB zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby, už ôsme zasadanie po sebe, a to o 25 bázických bodov, pričom jej hlavná sadzba stúpla na 4 % a depozitná na 3,50 %, čo je ich najvyššia úroveň od roku 2001.
MMF vyzval vlády eurozóny, aby pomohli ECB znižovaním svojich výdavkov.
"Fiškálna konsolidácia by mala pokračovať, aby sa zmiernili inflačné tlaky a obnovil fiškálny priestor," uviedol MMF.
Európska komisia v máji predpovedala, že verejné financie eurozóny sa zlepšia, pričom agregovaný rozpočtový deficit sa tento rok zníži na 3,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z minuloročných 3,6 % a v roku 2024 klesne na 2,4 % HDP.
Verejný dlh bude tiež naďalej klesať. Komisia ho tento rok vidí na úrovni 90,8 % HDP pre celú eurozónu, čo je pokles z 93,1 % v minulom roku a v roku 2024 na úrovni 89,9 % HDP.
Fond zároveň vyzval vlády v EÚ, aby dokončili prebiehajúcu reformu fiškálnych pravidiel, ktorých cieľom je zabrániť nadmernému zadlžovaniu vlád.
O reforme budú diskutovať ministri financií EÚ neskôr v piatok, ale neočakáva sa veľký pokrok, pretože Nemecko a Francúzsko sa stále nevedia dohodnúť, či by malo byť minimálne ročné zníženie dlhu povinné pre všetkých.
"Rýchla dohoda o reforme by podporila fiškálnu udržateľnosť z dlhodobého hľadiska," dodal MMF.
Fond v pravidelnom hodnotení ekonomiky 20 krajín, ktoré zaviedli euro, ďalej uviedol, že vlády v Európskej únii (EÚ) by sa mali rýchlo dohodnúť na reforme fiškálnych a dlhových pravidiel, ktoré sú oporou eura.
"Sprísňovanie menovej politiky musí pokračovať, aby sa inflácia dostala včas k cieľovej úrovni (2 %)," uviedol MMF v správe, ktorú predložil ministrom financií eurozóny a ECB.
ECB vo štvrtok (15. 6.) zdvihla svoje úrokové náklady na najvyššiu úroveň za posledných 22 rokov a upozornila, že tvrdohlavo vysoká inflácia je zárukou ďalšieho rastu úrokov na budúci mesiac a pravdepodobne aj nasledujúci.
Konkrétne, ECB zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby, už ôsme zasadanie po sebe, a to o 25 bázických bodov, pričom jej hlavná sadzba stúpla na 4 % a depozitná na 3,50 %, čo je ich najvyššia úroveň od roku 2001.
MMF vyzval vlády eurozóny, aby pomohli ECB znižovaním svojich výdavkov.
"Fiškálna konsolidácia by mala pokračovať, aby sa zmiernili inflačné tlaky a obnovil fiškálny priestor," uviedol MMF.
Európska komisia v máji predpovedala, že verejné financie eurozóny sa zlepšia, pričom agregovaný rozpočtový deficit sa tento rok zníži na 3,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z minuloročných 3,6 % a v roku 2024 klesne na 2,4 % HDP.
Verejný dlh bude tiež naďalej klesať. Komisia ho tento rok vidí na úrovni 90,8 % HDP pre celú eurozónu, čo je pokles z 93,1 % v minulom roku a v roku 2024 na úrovni 89,9 % HDP.
Fond zároveň vyzval vlády v EÚ, aby dokončili prebiehajúcu reformu fiškálnych pravidiel, ktorých cieľom je zabrániť nadmernému zadlžovaniu vlád.
O reforme budú diskutovať ministri financií EÚ neskôr v piatok, ale neočakáva sa veľký pokrok, pretože Nemecko a Francúzsko sa stále nevedia dohodnúť, či by malo byť minimálne ročné zníženie dlhu povinné pre všetkých.
"Rýchla dohoda o reforme by podporila fiškálnu udržateľnosť z dlhodobého hľadiska," dodal MMF.
