Berlín/Atény 22. júla (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) sa už nechce podieľať na ďalšej pomoci pre Grécko, tvrdí nemecký týždenník Der Spiegel. Odvoláva sa na vysokopostavených bruselských predstaviteľov Európskej únie (EÚ).
Odchod Grécka z eurozóny už nie je nepravdepodobný
Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler už nepovažuje vystúpenie Grécka z eurozóny za nepravdepodobné. "Odchod Grécka ma už dávno nedesí," uviedol dnes Rösler pre ARD.
Správa Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), o tom, ako Grécko plní podmienky záchranného programu, sa očakáva najskôr v septembri. Rösler je však skôr skeptický, že Atény plnia svoje záväzky. "Ak Grécko neplní podmienky, potom už nemôže dostávať ďalšie peniaze." To by znamenalo krach Grécka, ktoré by zrejme muselo opustiť eurozónu.
Španieli a Portugalci sú na dobrej ceste
Naopak, Španielsko je podobne ako Portugalsko podľa Röslera na dobrej ceste, keďže obe krajiny realizujú potrebné reformy. Napriek tomu však je radikálne proti ďalšiemu nákupu španielskych dlhopisov Európskou centrálnou bankou. "Nemôžeme siahať na nezávislosť ECB," uviedol.
K finančnej pomoci pre Španielsko Rösler povedal: "Nepomáhame španielskym bankám, ale Španielsku." Krajina totiž potrebuje funkčný bankový systém, aby mohol poskytovať úvery.
V súčasnosti delegácia takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky a MMF, skúma plnenie reformných záväzkov Atén. Grécko dúfa, že v auguste a septembri dostane ďalšiu tranžu v hodnote 12,5 miliardy eur zo záchranného úveru.
Podľa informácií z Atén by sa predstavitelia Trojky mali do krajiny vrátiť 26. júla. Delegácia bola v Aténach naposledy 9. júla, a to tesne pred stretnutím ministrov eurozóny. Zistila, že Gréci opätovne neplnia ciele úsporného balíka, a odporúčala urýchlenie reforiem.
Grécka koaličná vláda, ktorá vznikla v júni, má jasný cieľ, chce opäť otvoriť rokovania o podmienkach záchranného balíka, predovšetkým chce dosiahnuť, aby veritelia posunuli lehotu na plnenie úsporných opatrení. Podľa dohodnutých podmienok by Atény mali v rokoch 2013 a 2014 ušetriť celkovo 11,5 miliardy eur. Vláda chce tento termín posunúť na roky 2015 a 2016.
Vláda argumentuje, že Gréci už nezvládnu ďalšie uťahovanie opaskov. Podľa odhadov grécka ekonomika, ktorá sa nachádza v hlbokej recesii, aj tento rok klesne takmer o 7 %.
Predĺženie času na realizáciu úsporných opatrení by podľa trojky znamenalo, že finančná pomoc pre Grécko by sa musela zvýšiť o 10 až 50 miliárd eur. Mnoho krajín eurozóny však už nie je ochotných požičať Aténam ďalšie peniaze. Navyše niektoré krajiny, ako Holandsko a Fínsko, podmieňujú svoju pomoc účasťou MMF.
Clinton: Chceme pomôcť, veríme v Grécko
Grécko prechádza v súčasnosti podobnou krízou, aká postihla svet v 30. rokoch minulého storočia, vyhlásil dnes v Aténach grécky premiér Antonis Samaras na stretnutí s niekdajším americkým prezidentom Billom Clintonom. Grécky premiér Antonis Samaras (vľavo) a americký exprezident Bill Clinton Foto: TASR/AP
Predseda gréckej vlády iba dva dni pred návštevou delegácie Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky v Aténach hosťovi zo zámoria pripomenul, že kríza, akú si tam pamätajú z predvojnových rokov, zasiahla teraz jeho krajinu.
Exprezident USA, ktorý pricestoval do Grécka podporiť tzv. Helénsku iniciatívu podnikateľov gréckeho pôvodu usilujúcich sa pomôcť krajine, zdôraznil: Veríme v túto krajinu a v jej budúcnosť.
Bill Clinton, ktorý privítal vytvorenie Samarasovho vládneho kabinetu, by sa mal počas pobytu v Aténach stretnúť aj s ďalšími členmi tamojšej vlády, vrátane ministrov zahraničných vecí, financií, obrany a rozvoja. Očakáva sa jeho vystúpenie na konferencii podnikateľov.
