Šéfka fondu na tlačovej konferencii skritizovala plány na pomoc španielskemu bankovému sektoru formou úverov, ktoré eurozóna poskytne španielskej vláde.
Autor TASR
Luxemburg 22. júna (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) spochybnil spôsob, akým sa eurozóna snaží vyriešiť dlhovú krízu, pričom vyzval na výraznejšiu úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) v tomto procese. Podľa fondu je v stávke budúcnosť jednotnej európskej meny. Zároveň skritizoval plán pripravovanej pomoci pre španielsky bankový sektor.
Šéfka MMF Christine Lagardeová sa vo štvrtok (21.6.) stretla v Luxemburgu s ministrami financií eurozóny, ktorí sa zišli v situácii, keď Grécko plánuje požiadať o zmiernenie podmienok záchranného balíka a Madrid sa pripravuje na podanie žiadosti o záchranný úver na rekapitalizáciu svojich bánk. Podľa informácií nezávislých audítorov, ktorí vo štvrtok zverejnili svoju správu o stave španielskeho bankového sektora, budú tamojšie banky potrebovať v najhoršom prípade 62 miliárd eur.
"Je jednoznačne vidieť, že tlak na banky aj štáty naďalej rastie," povedala Lagardeová, pričom vyzvala na "rozhodné a presvedčivé kroky, ktoré obnovia dôveru v európsky menový systém". Ako dodala, "jeho životaschopnosť je momentálne otázna".
Podľa najnovšej správy fondu o situácii v eurozóne, je potrebná "kreatívnejšia menová politika, ktorá by mohla zahrňovať zníženie úrokových sadzieb aj obnovenie programu nákupu dlhopisov". Ten minulý rok pomohol zmierniť tlak na španielske a talianske dlhopisy.
"ECB má priestor, aj keď limitovaný, na zmiernenie sadzieb a na vyslanie signálov smerom k akomodatívnejšej politike," uviedol MMF v správe. ECB začiatkom júna ponechala sadzby na úrovni 1 %, pričom podľa prezidenta banky Maria Draghiho je na vládach regiónu, aby prijali kroky potrebné na zvýšenie dôvery v eurozónu. Draghi síce v Luxemburgu bol, s novinármi sa ale s cieľom reagovať na Lagardeovej výzvy či správu MMF nestretol.
Šéfka fondu na tlačovej konferencii zároveň skritizovala plány na pomoc španielskemu bankovému sektoru formou úverov, ktoré eurozóna poskytne španielskej vláde. Na tento plán už negatívne zareagovali v minulých dňoch aj trhy, podľa ktorých sa tým iba zvýši španielsky vládny dlh. "MMF je presvedčený, že takáto negatívna spätná väzba medzi bankami a štátom by sa mala zrušiť," povedala Lagardeová, pričom dodala, že pomoc by sa mala poskytnúť priamo bankám.
Šéfka MMF Christine Lagardeová sa vo štvrtok (21.6.) stretla v Luxemburgu s ministrami financií eurozóny, ktorí sa zišli v situácii, keď Grécko plánuje požiadať o zmiernenie podmienok záchranného balíka a Madrid sa pripravuje na podanie žiadosti o záchranný úver na rekapitalizáciu svojich bánk. Podľa informácií nezávislých audítorov, ktorí vo štvrtok zverejnili svoju správu o stave španielskeho bankového sektora, budú tamojšie banky potrebovať v najhoršom prípade 62 miliárd eur.
"Je jednoznačne vidieť, že tlak na banky aj štáty naďalej rastie," povedala Lagardeová, pričom vyzvala na "rozhodné a presvedčivé kroky, ktoré obnovia dôveru v európsky menový systém". Ako dodala, "jeho životaschopnosť je momentálne otázna".
Podľa najnovšej správy fondu o situácii v eurozóne, je potrebná "kreatívnejšia menová politika, ktorá by mohla zahrňovať zníženie úrokových sadzieb aj obnovenie programu nákupu dlhopisov". Ten minulý rok pomohol zmierniť tlak na španielske a talianske dlhopisy.
"ECB má priestor, aj keď limitovaný, na zmiernenie sadzieb a na vyslanie signálov smerom k akomodatívnejšej politike," uviedol MMF v správe. ECB začiatkom júna ponechala sadzby na úrovni 1 %, pričom podľa prezidenta banky Maria Draghiho je na vládach regiónu, aby prijali kroky potrebné na zvýšenie dôvery v eurozónu. Draghi síce v Luxemburgu bol, s novinármi sa ale s cieľom reagovať na Lagardeovej výzvy či správu MMF nestretol.
Šéfka fondu na tlačovej konferencii zároveň skritizovala plány na pomoc španielskemu bankovému sektoru formou úverov, ktoré eurozóna poskytne španielskej vláde. Na tento plán už negatívne zareagovali v minulých dňoch aj trhy, podľa ktorých sa tým iba zvýši španielsky vládny dlh. "MMF je presvedčený, že takáto negatívna spätná väzba medzi bankami a štátom by sa mala zrušiť," povedala Lagardeová, pričom dodala, že pomoc by sa mala poskytnúť priamo bankám.