V prípade sektorov, ktoré majú problémy, by vlády mohli ponúknuť pomoc na predchádzanie bankrotov, alebo poskytnúť stimuly na reštrukturalizáciu, a nie na likvidáciu, odporúča fond.
Autor TASR
Washington 19. apríla (TASR) - Vysoká úroveň dlhu, ktorú nakumulovali firmy aj jednotlivci na celom svete, by mohla spomaliť zotavenie ekonomiky z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Upozornil na to vo svojej správe Medzinárodný menový fond (MMF).
Vlády na začiatku pandémie pred dvoma rokmi prijali mimoriadne opatrenia na podporu ekonomík, vrátane pozastavenia splácania dlhu alebo ponuky rozsiahlych pôžičiek.
Tieto programy však viedli k vyšším úrovniam dlhu v niektorých sektoroch, vrátane tých, ktoré pandémia najviac zasiahla, ako sú cestovný ruch, reštaurácie, a tiež nízkopríjmové domácnosti, uviedol fond so sídlom vo Washingtone. A toto dlhové bremeno by mohlo v nasledujúcich troch rokoch znížiť rast vo vyspelých krajinách o 0,9 % a v rozvíjajúcich sa o 1,3 %.
Podľa fondu "finančne obmedzené" domácnosti a zraniteľné firmy, ktorých počet a pomer počas pandémie ochorenia COVID-19 vzrástol, znížia výdavky ešte viac, najmä v krajinách, kde je rámec pre platobnú neschopnosť neefektívny a fiškálny priestor limitovaný. Aby sa predišlo prehlbovaniu problémov, vlády by mali „kalibrovať" tempo postupného rušenia programov pomoci a výdavkov.
"Tam, kde zotavovanie prebieha dobre a súvahy sú v dobrom stave, môže byť fiškálna podpora znížená rýchlejšie, čím sa uľahčí práca centrálnych bánk," uviedol MMF.
V prípade sektorov, ktoré majú problémy, by vlády mohli ponúknuť pomoc na predchádzanie bankrotov, alebo poskytnúť stimuly na reštrukturalizáciu, a nie na likvidáciu, odporúča fond.
"Na zníženie záťaže pre verejné financie by sa dalo uvažovať o dočasných vyšších daniach z nadmerného zisku. To by pomohlo získať späť časť z transferov firmám, ktoré ich nepotrebovali," uviedol medzinárodný veriteľ.
TASR prevzala správu z AFP.
Vlády na začiatku pandémie pred dvoma rokmi prijali mimoriadne opatrenia na podporu ekonomík, vrátane pozastavenia splácania dlhu alebo ponuky rozsiahlych pôžičiek.
Tieto programy však viedli k vyšším úrovniam dlhu v niektorých sektoroch, vrátane tých, ktoré pandémia najviac zasiahla, ako sú cestovný ruch, reštaurácie, a tiež nízkopríjmové domácnosti, uviedol fond so sídlom vo Washingtone. A toto dlhové bremeno by mohlo v nasledujúcich troch rokoch znížiť rast vo vyspelých krajinách o 0,9 % a v rozvíjajúcich sa o 1,3 %.
Podľa fondu "finančne obmedzené" domácnosti a zraniteľné firmy, ktorých počet a pomer počas pandémie ochorenia COVID-19 vzrástol, znížia výdavky ešte viac, najmä v krajinách, kde je rámec pre platobnú neschopnosť neefektívny a fiškálny priestor limitovaný. Aby sa predišlo prehlbovaniu problémov, vlády by mali „kalibrovať" tempo postupného rušenia programov pomoci a výdavkov.
"Tam, kde zotavovanie prebieha dobre a súvahy sú v dobrom stave, môže byť fiškálna podpora znížená rýchlejšie, čím sa uľahčí práca centrálnych bánk," uviedol MMF.
V prípade sektorov, ktoré majú problémy, by vlády mohli ponúknuť pomoc na predchádzanie bankrotov, alebo poskytnúť stimuly na reštrukturalizáciu, a nie na likvidáciu, odporúča fond.
"Na zníženie záťaže pre verejné financie by sa dalo uvažovať o dočasných vyšších daniach z nadmerného zisku. To by pomohlo získať späť časť z transferov firmám, ktoré ich nepotrebovali," uviedol medzinárodný veriteľ.
TASR prevzala správu z AFP.