Washington 12. októbra (TASR) - Rastúce ceny potravín a energií zvyšujú riziko sociálnych nepokojov, ale pokus o skrotenie nákladov prostredníctvom zníženia daní, dotácií a cenových kontrol by bol príliš nákladný, uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej správe. TASR informáciu prevzala z AFP.

Fond upozornil, že ceny potravín sa od roku 2019 zvýšili o polovicu a účty za energie prudko vzrástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Štáty vynaložili veľké prostriedky na ochranu svojich ekonomík počas pandémie ochorenia COVID-19. A po uvoľnení blokád čelili zase problémom s dodávateľským reťazcom. V tomto roku zase po invázii Ruska na Ukrajinu 24. februára ceny energií prudko vzrástli, rovnako ako ceny potravín. To vytlačilo nahor infláciu, čo zase prinútilo centrálne banky agresívne zvyšovať úrokové sadzby, skonštatoval Vitor Gaspar, riaditeľ oddelenia fiškálnych záležitostí MMF.

"Domácnosti zápasia so zvýšenými cenami potravín a energií, čo zvyšuje riziko sociálnych nepokojov," uvádza sa v správe MMF Fiscal Monitor. "Kompromisy v oblasti fiškálnej politiky sú čoraz ťažšie, najmä pre krajiny s vysokým zadlžením, kde reakcie na pandémiu COVID-19 vyčerpali ich fiškálny priestor," pokračuje správa.

Rastúce úrovne dlhu a rastúce fiškálne tlaky podčiarkujú naliehavosť úsilia o "riadenú reštrukturalizáciu dlhu", aby sa krajiny s nízkymi príjmami dostali na udržateľnejšiu cestu, uviedol MMF.

Gaspar pripomenul, že problémy, ktorým čelia krajiny s nízkymi príjmami, sa zhoršili v dôsledku potravinových a energetických šokov a klimatických katastrof, a že je nevyhnutné vytvoriť politiku, ktorá by odvrátila sociálne nepokoje.

"Nárast extrémnej chudoby a potravinovej neistoty, ktorý sa začal pred pandémiou, by sa mal riešiť na globálnej úrovni širokou škálou iniciatív, ako aj väčším úsilím o zníženie dlhu zraniteľných krajín," povedal.

Správa Fiscal Monitor mapuje zložité kompromisy, ktorým čelia tvorcovia fiškálnej politiky, keď sa snažia chrániť rodiny s nízkymi príjmami pred veľkými stratami reálnych príjmov a zároveň sa vyhýbať krokom, ktoré by boli v rozpore s menovou politikou.

Fond predpokladá, že globálny verejný dlh zostane v roku 2022 zvýšený na úrovni 91 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je približne o 7,5 percentuálneho bodu viac ako pred pandémiou.

Krajiny s nízkymi príjmami sú obzvlášť zraniteľné, pričom takmer 60 % najchudobnejších krajín je v súčasnosti v dlhovej tiesni alebo im to hrozí.

Paolo Mauro, zástupca riaditeľa oddelenia pre fiškálne záležitosti, uviedol, že medzi sociálnymi nepokojmi a nárastom cien potravín a energií existuje súvislosť. "Spôsob, ako znížiť riziko (rozšírených sociálnych nepokojov), je dať ľuďom pocit, že peniaze, ktoré platia na daniach, sú dobre vynaložené. A kladieme veľký dôraz na dobré postupy riadenia," povedal Mauro.

Ďalšími možnosťami sú podľa neho fiškálna transparentnosť a progresívne dane, ktoré by viac zasiahli bohatých. Krajiny musia byť pri poskytovaní podpory selektívne, pretože pokusy o obmedzenie rastúcich nákladov prostredníctvom cenových kontrol, dotácií alebo zníženia daní sú "nákladné pre rozpočet a v konečnom dôsledku neefektívne", varoval.

Väčšina krajín by mala zároveň pokračovať v konsolidácii verejných financií. Štáty budú možno musieť zvýšiť dodatočné príjmy a obmedziť rast iných výdavkov. Fiškálne náklady môžu byť kompenzované opatreniami, ako sú dočasné dane z "neočakávaných ziskov" z ťažby fosílnych palív.

Fond na záver dodal, že krajiny s nízkymi príjmami budú potrebovať viac globálnej humanitárnej pomoci a núdzového financovania vzhľadom na ich obmedzené zdroje.