Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mohlo by to tiež oslabiť schopnosť globálneho spoločenstva podporovať krajiny v kríze a skomplikovať riešenie budúcich dlhových kríz štátov.
Autor TASR
Washington 16. januára (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) varuje, že výrazná fragmentácia po desaťročiach rastúcej ekonomickej integrácie by mohla znížiť globálny HDP až o 7 %. V niektorých krajinách by straty mohli dosiahnuť 8 až 12 %, ak by došlo aj k prerušeniu väzieb v oblasti technológií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
MMF vo svojej novej správe zverejnenej v nedeľu (15. 1.) večer tvrdí, že aj obmedzená fragmentácia by mohla skresať globálny HDP o 0,2 %. Podľa fondu je však na posúdenie odhadovaných nákladov pre medzinárodný menový systém a globálnu finančnú bezpečnostnú sieť (GFSN) potrebné vykonať ďalšie analýzy.
Globálne toky tovarov a kapitálu po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009 a prudkom zvýšení obchodných reštrikcií zaznamenanom v nasledujúcich rokoch prestali rásť.
"Pandémia ochorenia COVID-19 a ruská invázia na Ukrajinu ešte viac otestovali medzinárodné vzťahy a spôsobili nárast skepsy voči výhodám globalizácie," uvádza sa v správe.
Vďaka prehlbovaniu obchodných väzieb celé roky výrazne klesala globálna chudoba, pričom z toho profitovali aj spotrebitelia s nízkymi príjmami vo vyspelých ekonomikách prostredníctvom nižších cien. Rozpad obchodných väzieb "by najnegatívnejšie zasiahol nízkopríjmové krajiny a chudobnejších spotrebiteľov vo vyspelých ekonomikách", uvádza sa v správe.
Obmedzenia cezhraničnej migrácie by pripravili hostiteľské ekonomiky o cennú pracovnú silu a zároveň by znížili objem peňazí posielaných naspäť do ekonomík, z ktorých migranti prichádzajú. Zníženie kapitálových tokov by ochladilo priame zahraničné investície, zatiaľ čo pokles medzinárodnej spolupráce by ohrozil poskytovanie životne dôležitých globálnych verejných statkov.
MMF uviedol, že existujúce analýzy naznačujú, že čím hlbšia je fragmentácia, tým väčšie sú náklady, pričom technologické oddelenie by výrazne zvýšilo straty spôsobené obchodnými reštrikciami.
MMF predpokladá, že rozvíjajúce sa trhové ekonomiky a nízkopríjmové krajiny budú najohrozenejšie, ak sa globálna ekonomika posunie k väčšej "finančnej regionalizácii" a fragmentovanému globálnemu platobnému systému.
Mohlo by to tiež oslabiť schopnosť globálneho spoločenstva podporovať krajiny v kríze a skomplikovať riešenie budúcich dlhových kríz štátov.
MMF vo svojej novej správe zverejnenej v nedeľu (15. 1.) večer tvrdí, že aj obmedzená fragmentácia by mohla skresať globálny HDP o 0,2 %. Podľa fondu je však na posúdenie odhadovaných nákladov pre medzinárodný menový systém a globálnu finančnú bezpečnostnú sieť (GFSN) potrebné vykonať ďalšie analýzy.
Globálne toky tovarov a kapitálu po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009 a prudkom zvýšení obchodných reštrikcií zaznamenanom v nasledujúcich rokoch prestali rásť.
"Pandémia ochorenia COVID-19 a ruská invázia na Ukrajinu ešte viac otestovali medzinárodné vzťahy a spôsobili nárast skepsy voči výhodám globalizácie," uvádza sa v správe.
Vďaka prehlbovaniu obchodných väzieb celé roky výrazne klesala globálna chudoba, pričom z toho profitovali aj spotrebitelia s nízkymi príjmami vo vyspelých ekonomikách prostredníctvom nižších cien. Rozpad obchodných väzieb "by najnegatívnejšie zasiahol nízkopríjmové krajiny a chudobnejších spotrebiteľov vo vyspelých ekonomikách", uvádza sa v správe.
Obmedzenia cezhraničnej migrácie by pripravili hostiteľské ekonomiky o cennú pracovnú silu a zároveň by znížili objem peňazí posielaných naspäť do ekonomík, z ktorých migranti prichádzajú. Zníženie kapitálových tokov by ochladilo priame zahraničné investície, zatiaľ čo pokles medzinárodnej spolupráce by ohrozil poskytovanie životne dôležitých globálnych verejných statkov.
MMF uviedol, že existujúce analýzy naznačujú, že čím hlbšia je fragmentácia, tým väčšie sú náklady, pričom technologické oddelenie by výrazne zvýšilo straty spôsobené obchodnými reštrikciami.
MMF predpokladá, že rozvíjajúce sa trhové ekonomiky a nízkopríjmové krajiny budú najohrozenejšie, ak sa globálna ekonomika posunie k väčšej "finančnej regionalizácii" a fragmentovanému globálnemu platobnému systému.
Mohlo by to tiež oslabiť schopnosť globálneho spoločenstva podporovať krajiny v kríze a skomplikovať riešenie budúcich dlhových kríz štátov.
