Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedenie Medzinárodného menového fondu zároveň varovalo eurozónu pred nadmernými rozpočtovými škrtmi, ktoré by mohli mať veľmi negatívne dôsledky.
Autor TASR
Washington 22. apríla (TASR) - Naliatie stoviek miliárd dolárov do Medzinárodného menového fondu (MMF) zvýši jeho možnosti na pomoc pri riešení pokračujúcej krízy v eurozóne. Túto situáciu by Európa mala využiť najmä na zrýchlenie tempa reforiem, ak nechce úplne stratiť dôveru už teraz nervóznych trhov a ohroziť ďalší vývoj ekonomiky, uvádza sa vo vyhlásení Výkonnej rady MMF na záver jarného zasadnutia fondu. Tomu sa podarilo získať prísľub svetových ekonomík na zvýšenie jeho úverovej kapacity o 430 miliárd USD (325,96 miliardy eur).
Podľa MMF eurozóna musí na obnovu ekonomického rastu znížiť dlhovú záťaž členských krajín, zrealizovať odvážne hospodárske reformy a stabilizovať svoj finančný systém. Ak k týmto krokom nepristúpi, problémy vyplývajúce z dlhovej krízy sa vrátia späť, povedal šéf Výkonnej rady MMF, singapurský minister financií Tharman Shanmugaratnam.
"Je dôležité vrátiť sa v strednodobom horizonte k normálnemu rastu a čím skôr, tým lepšie, inými slovami do dvoch až troch rokov," povedal Shanmugaratnam na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia fondu. "Ak sa nám to nepodarí, potom ani nebudeme môcť počítať s fiškálnou udržateľnosťou," dodal.
Pozor na nadmerné rozpočtové škrty
Vedenie MMF zároveň varovalo eurozónu pred nadmernými rozpočtovými škrtmi, ktoré by mohli mať veľmi negatívne dôsledky. Podľa neho síce krajiny potrebujú uskutočniť kroky na dosiahnutie dôveryhodnej fiškálnej konsolidácie a zníženie dlhu, je však potrebné vyhnúť sa prehnaným opatreniam, ktoré by viedli k poškodeniu ekonomiky.
Tlak na Európu zvýšili aj Spojené štáty. "Úspech druhej fázy riešenia krízy bude závisieť najmä od ochoty a schopnosti Európy využiť všetky nástroje na podporu krajín v regióne počas realizácie reforiem," povedal v sobotu (21.4.) americký minister financií Timothy Geithner.
MMF okrem toho vyzval aj centrálnu banku eurozóny, aby pokračovala v uvoľnenej menovej politike, minimálne počas obdobia stagnácie ekonomiky a v situácii, ak inflačné očakávania sú pod kontrolou. MMF ešte minulý týždeň uviedol, že ECB by mala opätovne znížiť hlavnú úrokovú sadzbu, napriek tomu, že už v súčasnosti je sadzba na historickom minime 1 %. Zástupcovia Európskej centrálnej banky (ECB) na zasadnutí vo Washingtone však tlakom MMF na zvýšenie podpory ekonomike eurozóny odolávali.
Problematické sú aj USA a Japonsko
Naopak, predstavitelia eurozóny poukázali na to, že Európa nie je jediným regiónom s vysokým rozpočtovým deficitom či dlhom. "Najmä Spojené štáty a Japonsko musia urýchlene riešiť svoj nadmerný rozpočtový deficit a dlh," povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Napriek tomu je to Európa, ktorá je momentálne najväčším problémom a bola aj jediným regiónom, na ktorý sa vedenie MMF svojimi radami zameralo. Investori sa totiž podstatne viac obávajú vývoja situácie v Európe než kdekoľvek inde. To sa odrazilo na raste výnosov španielskych a talianskych dlhopisov, pričom španielske sa v priebehu tohto týždňa dostali nad 6-% hranicu, ktorá už začala vyvolávať obavy.
Podľa MMF eurozóna musí na obnovu ekonomického rastu znížiť dlhovú záťaž členských krajín, zrealizovať odvážne hospodárske reformy a stabilizovať svoj finančný systém. Ak k týmto krokom nepristúpi, problémy vyplývajúce z dlhovej krízy sa vrátia späť, povedal šéf Výkonnej rady MMF, singapurský minister financií Tharman Shanmugaratnam.
"Je dôležité vrátiť sa v strednodobom horizonte k normálnemu rastu a čím skôr, tým lepšie, inými slovami do dvoch až troch rokov," povedal Shanmugaratnam na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia fondu. "Ak sa nám to nepodarí, potom ani nebudeme môcť počítať s fiškálnou udržateľnosťou," dodal.
Pozor na nadmerné rozpočtové škrty
Vedenie MMF zároveň varovalo eurozónu pred nadmernými rozpočtovými škrtmi, ktoré by mohli mať veľmi negatívne dôsledky. Podľa neho síce krajiny potrebujú uskutočniť kroky na dosiahnutie dôveryhodnej fiškálnej konsolidácie a zníženie dlhu, je však potrebné vyhnúť sa prehnaným opatreniam, ktoré by viedli k poškodeniu ekonomiky.
Tlak na Európu zvýšili aj Spojené štáty. "Úspech druhej fázy riešenia krízy bude závisieť najmä od ochoty a schopnosti Európy využiť všetky nástroje na podporu krajín v regióne počas realizácie reforiem," povedal v sobotu (21.4.) americký minister financií Timothy Geithner.
MMF okrem toho vyzval aj centrálnu banku eurozóny, aby pokračovala v uvoľnenej menovej politike, minimálne počas obdobia stagnácie ekonomiky a v situácii, ak inflačné očakávania sú pod kontrolou. MMF ešte minulý týždeň uviedol, že ECB by mala opätovne znížiť hlavnú úrokovú sadzbu, napriek tomu, že už v súčasnosti je sadzba na historickom minime 1 %. Zástupcovia Európskej centrálnej banky (ECB) na zasadnutí vo Washingtone však tlakom MMF na zvýšenie podpory ekonomike eurozóny odolávali.
Problematické sú aj USA a Japonsko
Naopak, predstavitelia eurozóny poukázali na to, že Európa nie je jediným regiónom s vysokým rozpočtovým deficitom či dlhom. "Najmä Spojené štáty a Japonsko musia urýchlene riešiť svoj nadmerný rozpočtový deficit a dlh," povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Napriek tomu je to Európa, ktorá je momentálne najväčším problémom a bola aj jediným regiónom, na ktorý sa vedenie MMF svojimi radami zameralo. Investori sa totiž podstatne viac obávajú vývoja situácie v Európe než kdekoľvek inde. To sa odrazilo na raste výnosov španielskych a talianskych dlhopisov, pričom španielske sa v priebehu tohto týždňa dostali nad 6-% hranicu, ktorá už začala vyvolávať obavy.
