Londýn 18. júla (TASR) - Krajiny eurozóny by mali výraznejšie integrovať svoje ekonomiky, ak sa chcú zo súčasnej dlhovej krízy dostať bez dôsledkov. Uviedol to dnes v najnovšej správe o eurozóne Medzinárodný menový fond (MMF).

Aj keď fond uznal, že prioritou v súčasnosti je prerušiť negatívne prepojenie medzi štátom a bankovým sektorom, keď zadlžený štát podporuje svoj bankový systém, aby ten mohol nakupovať ďalšie vládne dlhopisy, podľa MMF eurozóna musí zvýšiť úsilie smerom k posilneniu menovej únie a podpore hospodárskeho rastu.

MMF uviedol, že je dôležité presadenie plánu bankovej únie, ktorej súčasťou by bol spoločný bankový dohľad. Kľúčový je aj spoločný systém poistenia bankových vkladov. Okrem toho musia krajiny pokračovať v práci na užšej fiškálnej integrácii, ako aj v ekonomických reformách.

Dokiaľ sa tieto opatrenia nepodarí presadiť, podľa MMF musia štáty eurozóny pokračovať vo využívaní záchranných fondov a súčasnej menovej politike na podporu ekonomiky. Navyše, tie štáty, ktoré nie sú v súčasnosti pod výrazným tlakom trhov, by mali svoje úsporné opatrenia zmierniť. Fond okrem toho uviedol, že verí, že sa podarí v eurozóne dohodnúť na spoločných dlhopisoch eurozóny s tým, že sa zároveň zavedú prísne pravidlá, ktoré znemožnia, aby niektoré štáty systém zdieľania dlhu zneužívali.

Viac by podľa MMF mala v riešení situácie v eurozóne urobiť aj Európska centrálna banka (ECB). Tá začiatkom júla znížila hlavnú úrokovú sadzbu na historické minimum 0,75 %, avšak podľa MMF má banka ešte priestor na ďalšie zníženie, ako aj na zavedenie ďalších opatrení na riešenie krízy. Dôvodom je fakt, že ekonomika je naďalej veľmi slabá a inflačné riziká sú nízke.

Banka by podľa fondu mohla napríklad rozšíriť svoj program nákupu dlhopisov najzadlženejších krajín eurozóny a spustiť aj program kvantitatívneho uvoľňovania, ako to urobili americký Fed či Bank of England.