Atény 1. júla (TASR) - Ekonomická situácia v Grécku sa v poslednom období podstatne zlepšila, čo sa však týka dlhu, jeho riadenie v dlhodobom horizonte bude náročné. Uviedol to v týchto dňoch Medzinárodný menový fond (MMF). V súčasnosti dosahuje dlh krajiny 180 % hrubého domáceho produktu (HDP).

MMF informoval, že Grécku sa "do veľkej miery podarilo eliminovať makroekonomické nerovnováhy". Rast však stále ovplyvňujú "dôsledky predchádzajúcej krízy a nedokončený program reforiem". Atény by zo záchranného programu mali vystúpiť 20. augusta.

Ministri financií eurozóny schválili koncom minulého týždňa podmienky na vystúpenie Grécka zo záchranného programu, už tretieho od roku 2010. Súčasťou podmienok je zmiernenie dlhu krajiny v najbližších rokoch a poskytnutie poslednej tranže úveru v objeme 15 miliárd eur.

To má Grécku pomôcť udržať sa na nohách aj po opustení záchranného programu, v rámci ktorého ekonomiku krajiny podporovali úvery medzinárodných inštitúcií. Výmenou za to Atény súhlasili s plnením ekonomických podmienok a medzi nimi je aj dosahovanie primárneho prebytku (rozpočtového prebytku, do ktorého sa nezapočítavajú náklady na obsluhu dlhu) až do roku 2060.

Dohoda o zmiernení dlhu "výrazne zlepšuje udržateľnosť dlhu v strednodobom horizonte, dlhodobé vyhliadky však ostávajú neisté", uviedol fond. Podľa neho dohoda o zmiernení dlhu Grécka vychádza "z veľmi ambicióznych predpokladov" v oblasti hospodárskeho rastu a schopnosti krajiny dosahovať vysoký primárny prebytok. V tejto súvislosti dodal, že pre Grécko môže byť náročné udržať si finančnú nezávislosť bez ďalšieho zmiernenia dlhu.

Predstavitelia eurozóny nevylúčili, že by mohli pristúpiť aj k ďalšiemu zmierneniu dlhu pre Atény, ak to bude potrebné. To MMF privítal, dodal však, že je "mimoriadne dôležité, aby dodatočné zmiernenie dlhu vychádzalo z realistických prognóz, najmä čo sa týka schopnosti Grécka dosahovať vysoký primárny prebytok".

Grécko bolo závislé od zahraničných úverov od roku 2010. Odvtedy krajina absolvovala tri záchranné programy, pričom eurozóna poskytla Aténam celkovo 241,6 miliardy eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov MMF.

V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.

MMF zároveň zdôraznil potrebu chrániť nezávislosť štatistického úradu. Poukázal tým na ostro sledovaný prípad bývalého šéfa gréckeho štatistického úradu Elstat Andreasa Georgiou. Ten v roku 2010 pravdivo informoval európsky štatistický úrad Eurostat o stave gréckeho rozpočtového schodku.

V Grécku ho za to súdili pre zámerné navýšenie hodnoty rozpočtového deficitu, medzinárodné inštitúcie ho však obhajovali s tým, že pravdová štatistika je nevyhnutná. Nakoniec súdy rozhodli, že sa trestného činu nedopustil.