Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výkon nemeckej ekonomiky sa pravdepodobne výrazne zvýši v 2. štvrťroku 2022 o 2,3 %, v 3. kvartáli sa jej rast spomalí na 1,8 % a následne sa pomaly posunie k priemerným mieram rastu.
Autor TASR
Mníchov 14. decembra (TASR) – Pokračujúce problémy v dodávateľských reťazcoch a štvrtá vlna pandémie nového koronavírusu v Nemecku brzdia jeho zotavenie sa. Vyhlásil to v utorok renomovaný mníchovský inštitút Ifo, ktorý zároveň revidoval smerom nadol odhad rastu najväčšej európskej ekonomiky v roku 2022.
Inštitút znížil svoju prognózu hospodárskeho rastu Nemecka v roku 2022 o 1,4 percentuálneho bodu na 3,7 % z 5,1 %, ktoré očakával ešte v septembri. Zároveň ale zvýšil svoj odhad pre rok 2023 o 1,4 percentuálneho bodu na 2,9 % z pôvodných 1,5 %.
„Pretrvávajúce problémy v zásobovaní a štvrtá vlna pandémie nového koronavírusu citeľne spomaľujú nemeckú ekonomiku. Silné oživenie, ktoré sa pôvodne očakávalo v roku 2022, sa ďalej odkladá,“ povedal Timo Wollmershäuser, šéf oddelenia prognóz v Ifo.
Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Nemecka v tomto roku inštitút nezmenil a rovnako ako v septembri predpokladá, že dosiahne 2,5 %. Očakáva pritom, že v 4. štvrťroku sa HDP zníži o 0,5 % v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a potom v 1. kvartáli 2022 bude stagnovať.
„V letnom polroku 2022 nastane silné oživenie, keďže koronavírus ustúpi a prekážky v zásobovaní postupne skončia,“ poznamenal Wollmershäuser.
Výkon nemeckej ekonomiky sa pravdepodobne výrazne zvýši v 2. štvrťroku 2022 o 2,3 %, v 3. kvartáli sa jej rast spomalí na 1,8 % a následne sa pomaly posunie k priemerným mieram rastu.
Miera inflácie by mala v roku 2022 stúpnuť z tohtoročných 3,1 % na 3,3 %, čo je v oboch prípadoch jasne nad cieľom Európskej centrálnej banky vo výške 2 % pre eurozónu ako celok.
Rozhodujúcu úlohu tu bude zohrávať zvýšenie nákladov spojené s ťažkosťami pri dodávkach, ako aj vyššie ceny energií a komodít. Očakáva sa, že rast spotrebiteľských cien sa vráti do normálu až v roku 2023, keď by mal klesnúť na 1,8 %.
Miera nezamestnanosti sa zníži z predpokladaných 5,7 % v roku 2021 na 5,2 % v roku 2022 a 4,9 % v roku 2023.
Ifo predpokladá, že počet zamestnaných ľudí sa v roku 2022 zvýši v priemere o približne 409.000 a v roku 2023 o 311.000 osôb. V tomto roku stúpne o zhruba 97.000 ľudí oproti predchádzajúcemu roku. A počet ľudí so skráteným pracovným časom klesne z odhadovaného takmer 1,7 milióna zamestnancov v tomto roku na približne 313.000 v budúcom roku a 74.000 v roku 2023.
Ifo v aktuálnom roku očakáva deficit štátneho rozpočtu na úrovni 162 miliárd eur. Vládny rozpočet by sa mal počas zvyšku prognózovaného obdobia zotaviť. V roku 2022 by mal deficit klesnúť na 80 miliárd eur a v roku 2023 na 20 miliárd eur.
Inštitút znížil svoju prognózu hospodárskeho rastu Nemecka v roku 2022 o 1,4 percentuálneho bodu na 3,7 % z 5,1 %, ktoré očakával ešte v septembri. Zároveň ale zvýšil svoj odhad pre rok 2023 o 1,4 percentuálneho bodu na 2,9 % z pôvodných 1,5 %.
„Pretrvávajúce problémy v zásobovaní a štvrtá vlna pandémie nového koronavírusu citeľne spomaľujú nemeckú ekonomiku. Silné oživenie, ktoré sa pôvodne očakávalo v roku 2022, sa ďalej odkladá,“ povedal Timo Wollmershäuser, šéf oddelenia prognóz v Ifo.
Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Nemecka v tomto roku inštitút nezmenil a rovnako ako v septembri predpokladá, že dosiahne 2,5 %. Očakáva pritom, že v 4. štvrťroku sa HDP zníži o 0,5 % v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a potom v 1. kvartáli 2022 bude stagnovať.
„V letnom polroku 2022 nastane silné oživenie, keďže koronavírus ustúpi a prekážky v zásobovaní postupne skončia,“ poznamenal Wollmershäuser.
Výkon nemeckej ekonomiky sa pravdepodobne výrazne zvýši v 2. štvrťroku 2022 o 2,3 %, v 3. kvartáli sa jej rast spomalí na 1,8 % a následne sa pomaly posunie k priemerným mieram rastu.
Miera inflácie by mala v roku 2022 stúpnuť z tohtoročných 3,1 % na 3,3 %, čo je v oboch prípadoch jasne nad cieľom Európskej centrálnej banky vo výške 2 % pre eurozónu ako celok.
Rozhodujúcu úlohu tu bude zohrávať zvýšenie nákladov spojené s ťažkosťami pri dodávkach, ako aj vyššie ceny energií a komodít. Očakáva sa, že rast spotrebiteľských cien sa vráti do normálu až v roku 2023, keď by mal klesnúť na 1,8 %.
Miera nezamestnanosti sa zníži z predpokladaných 5,7 % v roku 2021 na 5,2 % v roku 2022 a 4,9 % v roku 2023.
Ifo predpokladá, že počet zamestnaných ľudí sa v roku 2022 zvýši v priemere o približne 409.000 a v roku 2023 o 311.000 osôb. V tomto roku stúpne o zhruba 97.000 ľudí oproti predchádzajúcemu roku. A počet ľudí so skráteným pracovným časom klesne z odhadovaného takmer 1,7 milióna zamestnancov v tomto roku na približne 313.000 v budúcom roku a 74.000 v roku 2023.
Ifo v aktuálnom roku očakáva deficit štátneho rozpočtu na úrovni 162 miliárd eur. Vládny rozpočet by sa mal počas zvyšku prognózovaného obdobia zotaviť. V roku 2022 by mal deficit klesnúť na 80 miliárd eur a v roku 2023 na 20 miliárd eur.
