Bratislava 5. marca (TASR) – Moderné Slovensko potrebuje moderné budovy, ktoré sú energeticky efektívne a šetria životné prostredie. Odkazuje to novej vláde platforma Budovy pre budúcnosť (BPB), ktorú tvorí osem združení aktívnych v sektore bývania. Ako uviedli, lídrom politických strán budúcej možnej koalície poslali výzvu so siedmimi opatreniami, ktoré by podľa nich mali viesť k modernizácii budov na Slovensku.

Budúca vláda by mala podľa platformy zaviesť hlbšiu medzirezortnú spoluprácu. „Kompetenčne sú budovy roztrieštené minimálne medzi päť ministerstiev,“ vysvetlila riaditeľka BPB Katarína Nikodemová. Ako dodala, keby bol prístup k obnove budov jednotný a komplexný, podporilo by to efektívnejšie znižovanie spotreby energie, emisií aj adaptovanie budov na zmenu klímy či zabezpečenie kvalitného a zdravého bývania.

Podľa Nikodemovej najnižšie tempo obnovy budov dosahuje Slovensko práve pri verejných budovách, asi jedno percento ročne. Podľa ich odporúčaní by toto tempo malo byť na úrovni troch percent, čo si bude vyžadovať investície vo výške 220 miliónov eur a potrebné verejné výdavky vo výške 130 miliónov eur. Pomôcť by malo zabezpečenie peňazí z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

Nová vláda by podľa odborníkov mala vyčleniť peniaze z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR na vytvorenie pracovných miest, ktorých náplňou bude kontrola energetických certifikátov. „V roku 2019 bolo kolaudovaných viac ako päť percent všetkých novostavieb v energetickej triede, ktorá je od roku 2012 neplatná (C a horšie),“ vysvetlila Nikodemová. Dodala, že upraviť treba aj stavebné konanie a kolaudačné rozhodnutie tak, aby ich mohli získať len budovy, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

„Od roku 2016 je na Slovensku dotačný program na zatepľovanie rodinných domov,“ uviedla riaditeľka. Z prieskumu verejnej mienky však vyplynulo, že tento program poznajú len dve percentá respondentov. Vláda by preto podľa odborníkov mala vyčleniť prostriedky na mediálnu kampaň a propagáciu programu.

Slovensko má v rámci EÚ tretí najvyšší podiel obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám tuhých znečisťujúcich látok, na čom až 77-percentný podiel má vykurovanie domácností tuhým palivom. Vláda by preto podľa odborníkov mala poskytovať kotlíkové dotácie na výmenu kotla a tieto dotácie zvýšiť v prípade, ak majiteľ rodinného domu preukáže napríklad aj výmenu okien.

Odborníci by budúcej vláde tiež odporučili vytvoriť geograficky dostupnú sieť kancelárií, ktoré by poskytovali poradenstvo stavebníkom. Taktiež žiadajú tempo výstavby nájomných bytov do konca volebného obdobia aspoň zdvojnásobiť, upozorňujú však, že na ich konkrétny počet sa treba pozerať realisticky.