Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenul, že sociálne služby patria do originálnej kompetencie samospráv a tie nesú zodpovednosť za to, aby sa občania dostali k tejto službe. Štát systém len spolufinancuje.
Autor TASR
Bratislava 2. decembra (TASR) - Zmena financovania sociálnych služieb od budúceho roka by nemala viesť k zániku kvalitných stacionárov, poskytujúcich ambulantné sociálne služby. Myslí si to štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer-SD).
Podľa neho nemožno hovoriť o tom, že by sa posilnilo financovanie pobytových služieb na úkor ambulantných. Rozdiel medzi nimi je daný zohľadnením rozdielov v nákladovosti týchto služieb. "Zabezpečili sme plné financovanie jedných aj druhých prostredníctvom zákonom jasne stanoveného mechanizmu, ako majú spoluprispievať na fungovanie týchto zariadení sociálnych služieb samosprávy," uviedol v Sobotných dialógoch RTVS.
Pripomenul, že sociálne služby patria do originálnej kompetencie samospráv a tie nesú zodpovednosť za to, aby sa občania dostali k tejto službe. Štát systém len spolufinancuje. Novela zákona, platná od budúceho roka, pritom podľa Ondruša "pritvrdila" povinnosti pre samosprávy v tejto oblasti. "Zákon bude veľmi presne stanovovať, ako sa má ten príspevok vypočítať. Nebude možné si vymyslieť, koľko dajú," zdôraznil.
Výdavky štátu na sociálne služby sa podľa neho neustále zvyšujú, a to najvýraznejšie v histórii SR. V dôsledku aktuálnej novely by sa mali v budúcom roku zvýšiť o 40 až 50 miliónov eur. "V roku 2012 predstavovali výdavky štátu na sociálne služby asi 30 miliónov eur. Budúci rok tie výdavky dosiahnu 140, možno až 150 miliónov eur. Je to päťnásobný nárast v priebehu šiestich rokov," vyčíslil Ondruš.
Opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR a členka výboru pre sociálne veci Soňa Gaborčáková (OĽaNO) sa naopak obáva, že nový model pre ambulantné služby v praxi spôsobí, že zaniknú aj kvalitní poskytovatelia.
"Ak sa na to pozerám ako celok, na udržateľnosť financovania v rámci štátu, nie je to správny krok. Mali by sme podporovať práve ambulantné, terénne sociálne služby. Až ak to nie je možné, vtedy zvýhodniť pobytové služby," argumentovala v diskusii.
Problém stacionárov vznikol podľa nej predovšetkým na východnom Slovensku, odkiaľ sa odsťahovalo veľa mladých ľudí a ostávajú tam hlavne tí starší. To spôsobuje problémy aj miestnym samosprávam. "Ak majú všetko uhradiť z príspevku na podielových daniach a majú sa starať aj o ostatné veci, jednoducho sa to nedá. To je dôkaz toho, nie že nechcú, ale niektoré samosprávy nemajú možnosti to uhradiť," upozornila Gaborčáková.
V súvislosti s rastúcimi výdavkami štátu na sociálne služby pripomenula, že tieto prostriedky sa zvyšujú len posledné roky, strana Smer-SD však vládne 10 rokov. Zároveň v tejto oblasti podľa nej stále chýba veľa peňazí. "Ak by sme to porovnali s výdavkami v Českej republike, nám v systéme chýba 185 miliónov eur oproti ČR," vyčíslila poslankyňa.
Podľa neho nemožno hovoriť o tom, že by sa posilnilo financovanie pobytových služieb na úkor ambulantných. Rozdiel medzi nimi je daný zohľadnením rozdielov v nákladovosti týchto služieb. "Zabezpečili sme plné financovanie jedných aj druhých prostredníctvom zákonom jasne stanoveného mechanizmu, ako majú spoluprispievať na fungovanie týchto zariadení sociálnych služieb samosprávy," uviedol v Sobotných dialógoch RTVS.
Pripomenul, že sociálne služby patria do originálnej kompetencie samospráv a tie nesú zodpovednosť za to, aby sa občania dostali k tejto službe. Štát systém len spolufinancuje. Novela zákona, platná od budúceho roka, pritom podľa Ondruša "pritvrdila" povinnosti pre samosprávy v tejto oblasti. "Zákon bude veľmi presne stanovovať, ako sa má ten príspevok vypočítať. Nebude možné si vymyslieť, koľko dajú," zdôraznil.
Výdavky štátu na sociálne služby sa podľa neho neustále zvyšujú, a to najvýraznejšie v histórii SR. V dôsledku aktuálnej novely by sa mali v budúcom roku zvýšiť o 40 až 50 miliónov eur. "V roku 2012 predstavovali výdavky štátu na sociálne služby asi 30 miliónov eur. Budúci rok tie výdavky dosiahnu 140, možno až 150 miliónov eur. Je to päťnásobný nárast v priebehu šiestich rokov," vyčíslil Ondruš.
Opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR a členka výboru pre sociálne veci Soňa Gaborčáková (OĽaNO) sa naopak obáva, že nový model pre ambulantné služby v praxi spôsobí, že zaniknú aj kvalitní poskytovatelia.
"Ak sa na to pozerám ako celok, na udržateľnosť financovania v rámci štátu, nie je to správny krok. Mali by sme podporovať práve ambulantné, terénne sociálne služby. Až ak to nie je možné, vtedy zvýhodniť pobytové služby," argumentovala v diskusii.
Problém stacionárov vznikol podľa nej predovšetkým na východnom Slovensku, odkiaľ sa odsťahovalo veľa mladých ľudí a ostávajú tam hlavne tí starší. To spôsobuje problémy aj miestnym samosprávam. "Ak majú všetko uhradiť z príspevku na podielových daniach a majú sa starať aj o ostatné veci, jednoducho sa to nedá. To je dôkaz toho, nie že nechcú, ale niektoré samosprávy nemajú možnosti to uhradiť," upozornila Gaborčáková.
V súvislosti s rastúcimi výdavkami štátu na sociálne služby pripomenula, že tieto prostriedky sa zvyšujú len posledné roky, strana Smer-SD však vládne 10 rokov. Zároveň v tejto oblasti podľa nej stále chýba veľa peňazí. "Ak by sme to porovnali s výdavkami v Českej republike, nám v systéme chýba 185 miliónov eur oproti ČR," vyčíslila poslankyňa.
