Bratislava 17. januára (TASR) – Nie je na mieste mať obavy z toho, že v krajinách Európskej únie (EÚ) nebude dostatok vakcín proti ochoreniu COVID-19. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Aktuálne má EÚ podľa jeho slov zabezpečených 2,3 miliardy vakcín, čo je dokonca viac ako Európa potrebuje. Len prostredníctvom dvoch vakcín, ktoré sú momentálne na trhu (od firiem Pfizer-BioNTech a Moderna, pozn. TASR), má už dnes Európa zabezpečených dostatok vakcín na očkovanie viac ako 80 percent európskeho obyvateľstva.

"Očakávame, že Astra Zeneca, ktorá predložila svoju žiadosť pred pár dňami, bude mať schválenú vakcínu takisto v priebehu pár týždňov," podotkol Šefčovič s tým, že EÚ má v zálohe ešte ďalšie tri firmy, s ktorými sú zmluvne zabezpečené dodávky vakcín po dokončení vývojového procesu.

Ako avizoval podpredseda EK, na pôde ministerskej rady by sa malo v pondelok (18. 1.) debatovať aj o tom, že by bolo dobré, keby všetky krajiny Únie minimálne dvakrát týždenne zverejňovali údaje o tom, koľko dostala ktorá krajina vakcín a koľko je v danom štáte zaočkovaných ľudí. Členské krajiny podľa jeho slov totiž majú možnosť si medzi sebou vakcíny aj podeliť, ak v niektorej krajine krivka stúpa a v inej krajine, naopak, klesá. "Myslíme si, že transparentnosť okolo toho, koľko vakcín prichádza aj na Slovensko, koľko ľudí bude zaočkovaných, určite pomôže nielen u nás v našej krajine, ale aj vo všetkých ostatných krajinách, lebo budú presné informácie, ktoré umožnia aj lepšie riadenie celého procesu, aj upokojenie diskusie o obavách, či je systém dostatočne férový," vysvetlil Šefčovič.

Foto: TASR – Jaroslav Novák

Na margo zníženia dodávok vakcín od spoločnosti Pfizer-BioNTech uviedol, že firma avizuje, že v plnej funkčnosti bude okolo 25. januára a dodávky vakcín zvýši od 15. februára tohto roka. Sľúbené dodávky pre 1. kvartál tohto roka by preto mali byť zabezpečené.

Podpredseda EK však apeluje na zdigitalizovanie systému očkovania. "Mali by sme mať hlavný zoznam ľudí, ktorí tie vakcíny majú dostať, takisto zoznam náhradných. Aby sme aj uvažovali o nejakých prístupoch, ktoré by mohli umožniť čakateľom zaskočiť za tých, ktorí sa nedostavia na túto vakcináciu," dodáva Šefčovič s tým, že ani jedna vakcína by nemala vyjsť nazmar. Ako dodal, témou v budúcnosti budú určite aj elektronické vakcinačné preukazy, preto je naozaj potrebné, aby sa celý tento systém zdigitalizoval a usporiadal tak, aby sa dalo s týmito databázami spolupracovať aj s inými členskými krajinami.

Vznik určitej formy elektronických očkovacích preukazov vidí Šefčovič reálne, zároveň však dodal, že nie je možné ľudí diskriminovať na základe očkovania, respektíve neočkovania, keďže vakcinácia je dobrovoľná. Podľa neho však môžu nastať situácie, keď na jednotlivé úkony sa bude vyžadovať doklad o očkovaní alebo negatívny test na nový koronavírus.

Predseda EK: Peniaze z Fondu obnovy by EK chcela začať posielať pred letom

K peniazom z Fondu obnovy a odolnosti Európskej únie (EÚ) by sa mohli členské krajiny začať dostávať už pred letnými prázdninami, také sú snahy Európskej komisie (EK). V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedol podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Podľa jeho slov má EK momentálne k dispozícii jednotlivé národné plány obnovy od 13 krajín vrátane Slovenska.

"Plán obnovy a naštartovania tohto nového nástroja novej generácie je absolútne kľúčový na to, aby sme mohli naštartovať európsku a, samozrejme, aj slovenskú ekonomiku," uviedol Šefčovič s tým, že rýchlosť tohto naštartovania bude závisieť od toho, ako rýchlo sa uskutoční ratifikácia plánu obnovy EÚ v parlamentoch jednotlivých členských krajín. "Potrebujeme mať súhlas od všetkých členských krajín na to, aby sme mohli ako EK ísť na finančné trhy a v mene EÚ si požičať tie prostriedky, ktoré by sme my v ideálnych podmienkach chceli už pred letnými prázdninami vo forme zálohových platieb transferovať do jednotlivých členských krajín," avizoval Šefčovič.

Foto: TASR/AP

Druhou stránkou však podľa neho je to, ako dobre sú jednotlivé národné plány pripravené. EK momentálne posudzuje 13 plánov, medzi ktorými je aj ten slovenský. "Diskusia prebieha veľmi intenzívne. To časovanie je naplánované tak, aby sme k aprílu tohto roka mali tieto plány vzájomne odsúhlasené, aby tam boli dohodnuté tie ciele a míľniky a aj to, akým spôsobom budú transfery z rozpočtu EÚ potom prichádzať na Slovensko," komentoval Šefčovič.

Ako však upozornil, nemalo by sa zabúdať ani na to, že ku koncu tohto roka by sa Slovensko a ostatné krajiny EÚ mali dostať čo najbližšie k dohode aj o čerpaní sedemročného európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027. "Bude to veľmi dôležitý rok – ako naštartovať čerpanie prostriedkov z Fondu obnovy, ale takisto aj z toho klasického sedemročného rozpočtu. Hovoríme o čísle okolo 25 miliárd eur, čiže myslím si, že malo by to byť určite popri boji s pandémiou jednou z priorít vlády Slovenskej republiky, lebo je to pre Slovensko jedinečná šanca, ako zmodernizovať našu krajinu," uzavrel Šefčovič.