Vytvoril by totiž riziká nákazy týkajúce sa predovšetkým Portugalska, a zrejme by zmenil povahu menovej únie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Autor TASR
Lisabon 28. mája (TASR) - Odchod Grécka z eurozóny by nevyvolal návrat dlhovej krízy z roku 2012, myslí si ratingová agentúra Moody's. Nezostal by však bez dôsledkov. Vytvoril by totiž riziká nákazy týkajúce sa predovšetkým Portugalska, a zrejme by zmenil povahu menovej únie. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Nemyslíme si, že by odchod Grécka nemal následky," uviedla analytička Moody's Kathrin Mühlbronnerová v rozhovore pre agentúru Reuters. Mnohí experti sa obávajú, že Grécko bude musieť opustiť menovú úniu, ak sa nedohodne s veriteľmi a nedostane ďalšiu finančnú pomoc.
"Zmenilo by to podobu a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Ukázalo by sa totiž, že nie je," povedala Mühlbronnerová. Dodala, že v prípade odchodu Grécka by existovalo riziko nákazy, ktoré by mohlo zasiahnuť Portugalsko. Preto musí portugalská vláda pokračovať v reformách.
Dôsledky odchodu Grécka by zmiernil program kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky (ECB), mohli by však zasiahnuť firmy.
Podľa Mühlbronnerovej nie je úplne jasné, čo by sa stalo. "Štáty sú istým spôsobom chránené kvantitatívnym uvoľňovaním ECB. Menej je však isté, ako by to bolo s bankovým financovaním a financovaním firiem a ich prístupu na trhy."
"Nemyslíme si, že by odchod Grécka nemal následky," uviedla analytička Moody's Kathrin Mühlbronnerová v rozhovore pre agentúru Reuters. Mnohí experti sa obávajú, že Grécko bude musieť opustiť menovú úniu, ak sa nedohodne s veriteľmi a nedostane ďalšiu finančnú pomoc.
"Zmenilo by to podobu a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Ukázalo by sa totiž, že nie je," povedala Mühlbronnerová. Dodala, že v prípade odchodu Grécka by existovalo riziko nákazy, ktoré by mohlo zasiahnuť Portugalsko. Preto musí portugalská vláda pokračovať v reformách.
Dôsledky odchodu Grécka by zmiernil program kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky (ECB), mohli by však zasiahnuť firmy.
Podľa Mühlbronnerovej nie je úplne jasné, čo by sa stalo. "Štáty sú istým spôsobom chránené kvantitatívnym uvoľňovaním ECB. Menej je však isté, ako by to bolo s bankovým financovaním a financovaním firiem a ich prístupu na trhy."