Bratislava 28. júla (TASR) - Boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom sektore je jednou z prioritných tém agrorezortu aj počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Uviedol to Michal Feik z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Nekalé obchodné praktiky zásadným spôsobom deformujú primerané rozdeľovanie marže v potravinovom dodávateľskom reťazci. Nie sú len občasným javom. Stali sa systémovou súčasťou fungovania potravinového dodávateľského reťazca," povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS).

Podľa ministerky aj keď k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík dochádza najmä zo strany maloobchodu voči spracovateľom, ich negatívne dosahy sa prenášajú ďalej, najmä na samotných poľnohospodárov. Sťahovanie slovenských výrobkov z pultov predajní má priamy vplyv na pokles tržieb slovenských výrobcov a v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť v regiónoch.

MPRV podľa Feika konštatuje, že aj napriek tomu, že platí zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, dokazovanie je veľmi zložité. Dodávatelia sa obávajú o tzv. vylistovanie svojich výrobkov z pultov predajní, a preto sa radšej vyhýbajú podávaniu podnetov. "Bez ohľadu na platnú legislatívu najväčšiu rolu zohráva spotrebiteľ. Je potrebné, aby sa zákazníci zaujímali o to, čo si objednávajú a nakupujú. Kvalita a pôvod potravín úzko súvisí s tým najcennejším čo máme, a to je zdravie," podčiarkla Matečná.

Agrorezort poukázal aj na nedávno medializovaný prípad konzervovanej mäsovo-sójovej zmesi na špagety Morca Della od výrobcu Tatrakon. Produkt nefiguruje na pultoch predajní Kaufland kvôli tomu, že sa reťazec s výrobcom Tatrakon nedohodli na cene. Slovenský spotrebiteľ tak v konečnom dôsledku prišiel o jeden z najobľúbenejších konzervových produktov oceneným Značkou kvality SK, ktorej garantom je MPRV SR.

Tento prípad je podľa Feika len jednou z ukážok toho, ako sa obchodné reťazce rozhodujú namiesto spotrebiteľa. Z pozície dominantného postavenia na trhu diktujú podmienky neraz nevýhodné pre dodávateľov. Svedčí o tom aj fakt, že z vystavených položiek na pultoch je 39 % slovenských výrobkov, ale pritom tvoria až 62,5 % na celkových tržbách. Slovenskí spotrebitelia teda chcú kupovať slovenské výrobky, ale dosť často ich na pultoch nenachádzajú.