Prioritou by mala byť i do budúcna odolnosť lesov a ich adaptácia na meniace sa podmienky prostredia.
Autor TASR
Bratislava 13. mája (TASR) – Úloha lesov, lesníctva a naň nadväzujúcich odvetví pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody bola dominantnou témou videokonferencie zástupcov ministrov, ktorí zodpovedajú za lesy, krajín Vyšehradskej skupiny (V4) s prizvaním Bulharska a Rumunska. Vyšehradskej skupine aktuálne predsedá Poľsko.
Ako ďalej informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík, Slovenskú republiku zastupoval generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík.
Súčasťou rokovania bola výmena názorov na to, ako môžu lesy a ich trvalo udržateľné a rozumné využívanie prispieť k cieľom stratégie EÚ pre biodiverzitu. Stratégiu zverejnila Európska komisia ešte pred rokom a je jedným z nosných prvkov Európskej zelenej dohody. Stratégia zahŕňa viacero záväzkov a cieľov, ktoré majú osobitný dosah na lesy a lesníctvo. Zástupcovia krajín V4, Bulharska a Rumunska sa vo svojich vystúpeniach venovali dôležitej otázke zosúladenia stratégie pre biodiverzitu s očakávanou stratégiou EÚ pre lesy, k zverejneniu ktorej by malo prísť už čoskoro.
"Zabezpečenie súladu medzi stratégiou pre biodiverzitu a očakávanou stratégiou pre lesy je zásadnou požiadavkou. Nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie tohto súladu je rešpektovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch ako konceptu, ktorý v sebe integruje aj hľadiská ochrany a zachovania biodiverzity v lesoch," uviedol Tomčík.
Zabezpečenie trvalosti a udržateľnosti hospodárenia v lesoch je však podľa jeho slov čoraz väčšou výzvou. Je preto potrebné vo väčšej miere presadzovať a aplikovať prístupy tzv. prírode blízkeho pestovania lesov. Slovensko podporuje vypracovanie definície prírode blízkeho hospodárenia v lesoch na úrovni EÚ. Slovenská delegácia zdôraznila aj otázku možných dosahov stratégie pre biodiverzitu na rozvoj vidieckych oblastí.
"Plnenie cieľa dosiahnuť stanovený podiel chránených území musí byť zosúladené so záujmami vidieckych oblastí tak, aby tento proces neohrozoval sociálne spravodlivý rozvoj vidieka – v súlade s princípmi Európskej zelenej dohody," dodal Tomčík.
Zástupcovia krajín V4, ktorým do júna predsedá Poľsko, rokovali za účasti Bulharska a Rumunska aj o téme dlhoočakávanej novej stratégie EÚ pre lesy. Práve so zverejnením tejto stratégie Európska komisia mešká. Stratégia pre lesy je pritom nemenej dôležitým elementom Európskej zelenej dohody. Zástupcovia zúčastnených krajín v tejto súvislosti pripomenuli niektoré zásady, ktorými by sa mala riadiť nová stratégia pre lesy.
Prioritou by mala byť i do budúcna odolnosť lesov a ich adaptácia na meniace sa podmienky prostredia. Len odolné lesy dokážu plniť spektrum funkcií a spoločnosti poskytovať životne dôležité ekosystémové služby, prispievať k obehovej ekonomike, chrániť vzácne vodné zdroje a pôdu pred eróziou, poskytovať biotopy mnohým druhom rastlín a živočíchov, byť prínosom pre ľudské zdravie a celkovú kvalitu života ľudí na vidieku i v mestách.
Rôznorodosť lesov v európskych krajinách je výrazná a aj preto je v zmysle zásady subsidiarity hospodárenie v lesoch kompetenciou členských štátov, čo bolo taktiež zdôraznené v rámci zasadnutia V4+2. Na zasadnutí rezonovala aj požiadavka na rešpektovanie medzinárodných rámcov, politík a kritérií, ktoré už boli vyvinuté a existujú najmä v rámci Organizácie Spojených národov a ministerského procesu Forest Europe.
Slovenská delegácia v diskusii k očakávanej stratégii EÚ pre lesy zdôraznila potrebu zabezpečenia primeraných finančných zdrojov pre lesné hospodárstvo, ktoré dlhodobo zabezpečuje široké spektrum ekosystémových služieb pre spoločnosť, a to aj napriek tomu, že mnohé z týchto služieb nie sú predmetom trhových vzťahov, respektíve platobných schém (teda spoločnosť za ne de facto neplatí).
"Finančná podpora by pritom mala motivovať vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na zabezpečovanie týchto ekosystémových služieb, napríklad aj prostredníctvom podpory prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Som presvedčený, že nová stratégia EÚ pre lesy by mala byť jedným z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody," dodal Tomčík.
Ako ďalej informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík, Slovenskú republiku zastupoval generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík.
Súčasťou rokovania bola výmena názorov na to, ako môžu lesy a ich trvalo udržateľné a rozumné využívanie prispieť k cieľom stratégie EÚ pre biodiverzitu. Stratégiu zverejnila Európska komisia ešte pred rokom a je jedným z nosných prvkov Európskej zelenej dohody. Stratégia zahŕňa viacero záväzkov a cieľov, ktoré majú osobitný dosah na lesy a lesníctvo. Zástupcovia krajín V4, Bulharska a Rumunska sa vo svojich vystúpeniach venovali dôležitej otázke zosúladenia stratégie pre biodiverzitu s očakávanou stratégiou EÚ pre lesy, k zverejneniu ktorej by malo prísť už čoskoro.
"Zabezpečenie súladu medzi stratégiou pre biodiverzitu a očakávanou stratégiou pre lesy je zásadnou požiadavkou. Nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie tohto súladu je rešpektovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch ako konceptu, ktorý v sebe integruje aj hľadiská ochrany a zachovania biodiverzity v lesoch," uviedol Tomčík.
Zabezpečenie trvalosti a udržateľnosti hospodárenia v lesoch je však podľa jeho slov čoraz väčšou výzvou. Je preto potrebné vo väčšej miere presadzovať a aplikovať prístupy tzv. prírode blízkeho pestovania lesov. Slovensko podporuje vypracovanie definície prírode blízkeho hospodárenia v lesoch na úrovni EÚ. Slovenská delegácia zdôraznila aj otázku možných dosahov stratégie pre biodiverzitu na rozvoj vidieckych oblastí.
"Plnenie cieľa dosiahnuť stanovený podiel chránených území musí byť zosúladené so záujmami vidieckych oblastí tak, aby tento proces neohrozoval sociálne spravodlivý rozvoj vidieka – v súlade s princípmi Európskej zelenej dohody," dodal Tomčík.
Zástupcovia krajín V4, ktorým do júna predsedá Poľsko, rokovali za účasti Bulharska a Rumunska aj o téme dlhoočakávanej novej stratégie EÚ pre lesy. Práve so zverejnením tejto stratégie Európska komisia mešká. Stratégia pre lesy je pritom nemenej dôležitým elementom Európskej zelenej dohody. Zástupcovia zúčastnených krajín v tejto súvislosti pripomenuli niektoré zásady, ktorými by sa mala riadiť nová stratégia pre lesy.
Prioritou by mala byť i do budúcna odolnosť lesov a ich adaptácia na meniace sa podmienky prostredia. Len odolné lesy dokážu plniť spektrum funkcií a spoločnosti poskytovať životne dôležité ekosystémové služby, prispievať k obehovej ekonomike, chrániť vzácne vodné zdroje a pôdu pred eróziou, poskytovať biotopy mnohým druhom rastlín a živočíchov, byť prínosom pre ľudské zdravie a celkovú kvalitu života ľudí na vidieku i v mestách.
Rôznorodosť lesov v európskych krajinách je výrazná a aj preto je v zmysle zásady subsidiarity hospodárenie v lesoch kompetenciou členských štátov, čo bolo taktiež zdôraznené v rámci zasadnutia V4+2. Na zasadnutí rezonovala aj požiadavka na rešpektovanie medzinárodných rámcov, politík a kritérií, ktoré už boli vyvinuté a existujú najmä v rámci Organizácie Spojených národov a ministerského procesu Forest Europe.
Slovenská delegácia v diskusii k očakávanej stratégii EÚ pre lesy zdôraznila potrebu zabezpečenia primeraných finančných zdrojov pre lesné hospodárstvo, ktoré dlhodobo zabezpečuje široké spektrum ekosystémových služieb pre spoločnosť, a to aj napriek tomu, že mnohé z týchto služieb nie sú predmetom trhových vzťahov, respektíve platobných schém (teda spoločnosť za ne de facto neplatí).
"Finančná podpora by pritom mala motivovať vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na zabezpečovanie týchto ekosystémových služieb, napríklad aj prostredníctvom podpory prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Som presvedčený, že nová stratégia EÚ pre lesy by mala byť jedným z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody," dodal Tomčík.