Na stretnutí dominovali témy ako Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ a uplatňovanie nových technológií v poľnohospodárstve v kontexte klimatických výziev.
Autor TASR
Bratislava/Poznaň 29. septembra (TASR) – Od júla 2020 predsedá Vyšehradskej skupine ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva Poľsko. Aj preto sa 27. a 28. septembra dejiskom rokovaní ministrov Vyšehradskej štvorky (V4) stalo mesto Poznaň. Tentoraz bolo stretnutie obohatené o ministrov ďalších 7 štátov EÚ, a to o Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Anežka Hrdá.
Spresnila, že Slovensko zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO). Na stretnutí dominovali témy ako Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ a uplatňovanie nových technológií v poľnohospodárstve v kontexte klimatických výziev. Rokovania k CAP sa uskutočnili v kľúčovom období - pred októbrovou Radou AGRIFISH, na ktorej sa plánuje prijať spoločná pozícia Rady EÚ tzv. všeobecné smerovanie.
"Koordinácia v tomto kľúčovom období je absolútne nevyhnutná, preto veľmi oceňujem zorganizovanie tohto podujatia, a najmä jeho rozšírenú verziu o sedem krajín EÚ," uviedol Mičovský. Krajiny V4 budú musieť aktívne spolupracovať pri riešení dôsledkov pandémie nového koronavírusu a spolupracovať na obnovení sociálno-ekonomického života v regióne a EÚ.
"Z pohľadu SR považujem za kľúčové zvýšenie percenta na viazané podpory príjmu, respektíve jeho zachovanie minimálne na súčasnej úrovni. Tento nástroj je významný pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti a zachovaní zamestnanosti na vidieku. Vďaka nemu sa dajú podporiť citlivé sektory, ktoré zaznamenávajú v slovenských podmienkach pokles, čo v končenom dôsledku smeruje k pestrejšej druhovej skladbe poľnohospodárskej produkcie," podčiarkol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Nemenej dôležité je podľa Mičovského flexibilnejšie nastavenie ekoschém na úrovni EÚ tak, aby Slovensko mohlo pri ich nastavovaní zohľadniť svoje regionálne špecifiká a neprišlo o zdroje v prípade ich nevyčerpania, pretože sú pre členské štáty záväzné, ale pre poľnohospodárov sú, naopak, dobrovoľné. "Pri nesprávnom nastavení ekoschém a následnom prepade financií by nám totiž peniaze chýbali na podporu produkcie, ako aj na samotné ekoschémy, ktoré sú kľúčové pre naše ciele v environmentálnej oblasti," dodal šéf agrorezortu.
Hrdá doplnila, že pri téme o inováciách agrominister Mičovský na stretnutí zdôraznil význam precízneho poľnohospodárstva, od ktorého si sľubuje nižšie zaťaženie životného prostredia a využívanie dronov, napríklad pri cielenej výžive a ochrane porastov.
Hovorkyňa MPRV dodala, že ministri krajín V4+7 prijali na záver spoločnú deklaráciu k CAP, ktorú chcú predstaviť na októbrovej Rade AGRIFISH.
Spresnila, že Slovensko zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO). Na stretnutí dominovali témy ako Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ a uplatňovanie nových technológií v poľnohospodárstve v kontexte klimatických výziev. Rokovania k CAP sa uskutočnili v kľúčovom období - pred októbrovou Radou AGRIFISH, na ktorej sa plánuje prijať spoločná pozícia Rady EÚ tzv. všeobecné smerovanie.
"Koordinácia v tomto kľúčovom období je absolútne nevyhnutná, preto veľmi oceňujem zorganizovanie tohto podujatia, a najmä jeho rozšírenú verziu o sedem krajín EÚ," uviedol Mičovský. Krajiny V4 budú musieť aktívne spolupracovať pri riešení dôsledkov pandémie nového koronavírusu a spolupracovať na obnovení sociálno-ekonomického života v regióne a EÚ.
"Z pohľadu SR považujem za kľúčové zvýšenie percenta na viazané podpory príjmu, respektíve jeho zachovanie minimálne na súčasnej úrovni. Tento nástroj je významný pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti a zachovaní zamestnanosti na vidieku. Vďaka nemu sa dajú podporiť citlivé sektory, ktoré zaznamenávajú v slovenských podmienkach pokles, čo v končenom dôsledku smeruje k pestrejšej druhovej skladbe poľnohospodárskej produkcie," podčiarkol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Nemenej dôležité je podľa Mičovského flexibilnejšie nastavenie ekoschém na úrovni EÚ tak, aby Slovensko mohlo pri ich nastavovaní zohľadniť svoje regionálne špecifiká a neprišlo o zdroje v prípade ich nevyčerpania, pretože sú pre členské štáty záväzné, ale pre poľnohospodárov sú, naopak, dobrovoľné. "Pri nesprávnom nastavení ekoschém a následnom prepade financií by nám totiž peniaze chýbali na podporu produkcie, ako aj na samotné ekoschémy, ktoré sú kľúčové pre naše ciele v environmentálnej oblasti," dodal šéf agrorezortu.
Hrdá doplnila, že pri téme o inováciách agrominister Mičovský na stretnutí zdôraznil význam precízneho poľnohospodárstva, od ktorého si sľubuje nižšie zaťaženie životného prostredia a využívanie dronov, napríklad pri cielenej výžive a ochrane porastov.
Hovorkyňa MPRV dodala, že ministri krajín V4+7 prijali na záver spoločnú deklaráciu k CAP, ktorú chcú predstaviť na októbrovej Rade AGRIFISH.