Do procesu prípravy a implementácie schém podpôr pre toto obdobie bola prizvaná nielen široká poľnohospodárska a odborná verejnosť, ale aj zástupcovia poľnohospodárskej samosprávy.
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) - Do slovenského poľnohospodárstva pritečie za programové obdobie 2014 – 2020 suverénne najviac finančných prostriedkov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Uviedol to v reakcii na kritiku Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností rezort pôdohospodárstva. Pripomenul tiež, že do procesu prípravy a implementácie schém podpôr pre toto obdobie bola prizvaná nielen široká poľnohospodárska a odborná verejnosť, ale aj zástupcovia poľnohospodárskej samosprávy.
"Z hľadiska celkového zdrojového zabezpečenia dochádza, oproti programovému obdobiu 2007 – 2013, k navýšeniu objemu financovania, celkom je to okolo 377 milióna eur. Dôležité je tiež uviesť, že navýšenie zdrojového zabezpečenia slovenského poľnohospodárstva sa deje v čase najväčšieho konsolidačného úsilia z pohľadu verejných financií v histórii SR. S významnou podporou predsedu vlády, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek predstavil zásadnú zmenu vo financovaní slovenského poľnohospodárstva, a to prostredníctvom sendvičového mechanizmu," povedal pre TASR hovorca rezortu Peter Hajnala.
Primárnym zmyslom celého mechanizmu má byť podľa rezortu pôdohospodárstva stabilné nastavenie podpôr do živočíšnej a rastlinnej výroby, ktoré je garantované až do roku 2020.
"Podpory sa agregátne navyšujú, oproti minulému programovému obdobiu v priemere o 35 %. Zavedené boli aj nové podporné mechanizmy. Ako príklad môžeme uviesť podporu odstavčiat ošípaných. Vstup do mechanizmov sendvičového systému podpôr je automatický, po splnení podmienok," priblížil Hajnala.
Na systémovú zmenu v priamych podporách nadväzuje Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020 v oblasti projektových podpôr. "Pri ich poskytovaní bol odstránený subjektívny faktor v schvaľovacom procese žiadostí o NFP, a to tým, že bolo vypustené hodnotenie externých hodnotiteľov. Nahradené bolo objektívnym bodovým systémom, ktorý je súčasťou každej výzvy a všetci žiadatelia môžu transparentne identifikovať, či spĺňajú priority daného opatrenia," zdôraznil Hajnala. Preto podľa neho o žiadnej diskriminácii, či už v priamych podporách alebo v projektových opatreniach, nemôže byť ani reči.
Pokiaľ ide o duplicitné priame platby na pôdu, rezort ich rieši systémovo a podľa slov hovorcu "veľmi intenzívne". Rieši ich legislatívna úprava právnych predpisov vo veci postupu o poskytnutí podpôr na skutočne využívanú pôdu, ktorá sa pripravovala v roku 2013 a v roku 2014 bola s účinnosťou od roku 2015 pripravená ďalšia legislatívna úprava na úrovni aproximačného nariadenia vlády. Všetky doterajšie kroky rezortu podľa jeho hovorcu nemôžu spochybniť záujem ministerstva pôdohospodárstva zabezpečiť poľnohospodárom podmienky, ktoré doriešia problematiku vzťahov k poľnohospodárskej pôde.
"Čo sa týka daňového a odvodového nastavenia, na základe vykonaných analýz podnikateľského prostredia v krajinách V4 a v Rakúsku je možné zodpovedne povedať, že Slovenská republika je plne konkurencieschopná z hľadiska sumárnych daňových a odvodových povinností voči zamestnancom a zamestnávateľom s ostatnými krajinami v regióne. Potvrdzuje to aj nedávny výsledok v rebríčku Svetovej banky Doing Business 2016, kde sa Slovensko umiestnilo na 29. mieste zo 189 krajín sveta," pripomenul Hajnala. Ako dodal, tieto výsledky ho zaradili do prvej tridsiatky štátov s najlepším podnikateľským prostredím na svete.
"Z hľadiska celkového zdrojového zabezpečenia dochádza, oproti programovému obdobiu 2007 – 2013, k navýšeniu objemu financovania, celkom je to okolo 377 milióna eur. Dôležité je tiež uviesť, že navýšenie zdrojového zabezpečenia slovenského poľnohospodárstva sa deje v čase najväčšieho konsolidačného úsilia z pohľadu verejných financií v histórii SR. S významnou podporou predsedu vlády, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek predstavil zásadnú zmenu vo financovaní slovenského poľnohospodárstva, a to prostredníctvom sendvičového mechanizmu," povedal pre TASR hovorca rezortu Peter Hajnala.
Primárnym zmyslom celého mechanizmu má byť podľa rezortu pôdohospodárstva stabilné nastavenie podpôr do živočíšnej a rastlinnej výroby, ktoré je garantované až do roku 2020.
"Podpory sa agregátne navyšujú, oproti minulému programovému obdobiu v priemere o 35 %. Zavedené boli aj nové podporné mechanizmy. Ako príklad môžeme uviesť podporu odstavčiat ošípaných. Vstup do mechanizmov sendvičového systému podpôr je automatický, po splnení podmienok," priblížil Hajnala.
Na systémovú zmenu v priamych podporách nadväzuje Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020 v oblasti projektových podpôr. "Pri ich poskytovaní bol odstránený subjektívny faktor v schvaľovacom procese žiadostí o NFP, a to tým, že bolo vypustené hodnotenie externých hodnotiteľov. Nahradené bolo objektívnym bodovým systémom, ktorý je súčasťou každej výzvy a všetci žiadatelia môžu transparentne identifikovať, či spĺňajú priority daného opatrenia," zdôraznil Hajnala. Preto podľa neho o žiadnej diskriminácii, či už v priamych podporách alebo v projektových opatreniach, nemôže byť ani reči.
Pokiaľ ide o duplicitné priame platby na pôdu, rezort ich rieši systémovo a podľa slov hovorcu "veľmi intenzívne". Rieši ich legislatívna úprava právnych predpisov vo veci postupu o poskytnutí podpôr na skutočne využívanú pôdu, ktorá sa pripravovala v roku 2013 a v roku 2014 bola s účinnosťou od roku 2015 pripravená ďalšia legislatívna úprava na úrovni aproximačného nariadenia vlády. Všetky doterajšie kroky rezortu podľa jeho hovorcu nemôžu spochybniť záujem ministerstva pôdohospodárstva zabezpečiť poľnohospodárom podmienky, ktoré doriešia problematiku vzťahov k poľnohospodárskej pôde.
"Čo sa týka daňového a odvodového nastavenia, na základe vykonaných analýz podnikateľského prostredia v krajinách V4 a v Rakúsku je možné zodpovedne povedať, že Slovenská republika je plne konkurencieschopná z hľadiska sumárnych daňových a odvodových povinností voči zamestnancom a zamestnávateľom s ostatnými krajinami v regióne. Potvrdzuje to aj nedávny výsledok v rebríčku Svetovej banky Doing Business 2016, kde sa Slovensko umiestnilo na 29. mieste zo 189 krajín sveta," pripomenul Hajnala. Ako dodal, tieto výsledky ho zaradili do prvej tridsiatky štátov s najlepším podnikateľským prostredím na svete.