Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
NIP sa pripravuje aj na zmeny týkajúce sa nelegálneho zamestnávania. Takisto chystá zmenu organizačnej štruktúry, ktorá by mala byť jednotná na všetkých inšpektorátoch.
Autor TASR
Košice 24. januára (TASR) - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR chystá návrh novely zákona o inšpekcii práce. Okrem iného by mala priniesť vyššiu odbornosť na inšpektorátoch a zníženie počtu takzvaných nútených živností. Legislatívne zmeny chcú schváliť ešte v tomto roku. Ako na tlačovej konferencii v Košiciach informoval šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas-SD), reagujú nimi aj na medializované informácie týkajúce sa činnosti osôb na Národnom inšpektoráte práce (NIP) či krajských inšpektorátoch počas predchádzajúceho vedenia.
Zverejnené informácie, podľa ktorých mali niektoré osoby profitovať z činnosti NIP, začala podľa neho preverovať polícia. "V prípade, že polícia osloví NIP, sme pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť. O tom, či došlo aj k trestnoprávnemu zlyhaniu, musia rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. Môžem povedať, že preskúmame niektoré rozhodnutia krajských inšpektorátov a následne aj odvolania, ktoré prišli na NIP. V každom prípade, tie podozrenia sú vážne," povedal Tomáš.
Pripomenul, že k zmene vedenia došlo ešte 1. decembra 2023, keď do funkcie generálneho riaditeľa NIP vymenoval Mareka Mitterpáka. Ako dodal, uvedená pozícia je politickou nomináciou. Po novom by však mali byť kritériá jej obsadenia prísnejšie. "Bude si vyžadovať vysokoškolské vzdelanie a minimálne päťročnú prax pri riadení," dodal s tým, že Mitterpák už tieto kritériá spĺňa.
Opätovné zavedenie kvalifikačných požiadaviek na riadiace pozície, ktoré zmenila bývalá vláda v roku 2022, by sa malo týkať aj riaditeľov krajských inšpektorátov. Takisto budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a päťročnú prax inšpektora. MPSVR doposiaľ vymenilo šesť z ôsmich krajských inšpektorov, ktorí tieto kritéria spĺňajú, alebo k účinnosti zákona budú spĺňať.
V prípade navrhovanej novely chcú zároveň znížiť počet nútených živností, ktorý v posledných rokoch výrazne stúpol. "Zamestnávatelia, aby odľahčili svoje náklady, nútia ľudí, ktorí by mali byť v pracovnom pomere, aby si zakladali živnosti," povedal s tým, že takýto "zamestnanec" tak nemá žiadnu pracovnoprávnu ochranu a stráca nároky, ktoré by mu vyplývali z pracovného pomeru.
Podľa ministra má NIP dôslednejšie kontrolovať, kde platí nárok na živnosť a kde nie. "Chceme jasne nastaviť kritériá, na základe ktorých už vieme posúdiť, či zamestnanec má byť živnostníkom, alebo v normálnom pomere," povedal. Pripustil, že jednou z možností, o ktorej v rámci návrhu legislatívnych zmien diskutujú, sú aj sankcie.
NIP sa pripravuje aj na zmeny týkajúce sa nelegálneho zamestnávania. Takisto chystá zmenu organizačnej štruktúry, ktorá by mala byť jednotná na všetkých inšpektorátoch. "Čaká nás určite veľká práca, aj čo sa týka kontroly dodržiavania BOZP. To je jedna z našich hlavných tém," spresnil Mitterpák.
Nosnou témou sú podľa neho aj pracovnoprávne vzťahy a dodržiavanie podmienok zákonníka práce či kolektívnych zmlúv. "Ďalšou veľkou a teraz aktuálnou témou v poslednom období bola aj kontrola dopravcov tretích krajín," dodal s tým, že NIP sa chce zamerať aj na kontrolu vysielania zamestnancov do zahraničia.
Zverejnené informácie, podľa ktorých mali niektoré osoby profitovať z činnosti NIP, začala podľa neho preverovať polícia. "V prípade, že polícia osloví NIP, sme pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť. O tom, či došlo aj k trestnoprávnemu zlyhaniu, musia rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. Môžem povedať, že preskúmame niektoré rozhodnutia krajských inšpektorátov a následne aj odvolania, ktoré prišli na NIP. V každom prípade, tie podozrenia sú vážne," povedal Tomáš.
Pripomenul, že k zmene vedenia došlo ešte 1. decembra 2023, keď do funkcie generálneho riaditeľa NIP vymenoval Mareka Mitterpáka. Ako dodal, uvedená pozícia je politickou nomináciou. Po novom by však mali byť kritériá jej obsadenia prísnejšie. "Bude si vyžadovať vysokoškolské vzdelanie a minimálne päťročnú prax pri riadení," dodal s tým, že Mitterpák už tieto kritériá spĺňa.
Opätovné zavedenie kvalifikačných požiadaviek na riadiace pozície, ktoré zmenila bývalá vláda v roku 2022, by sa malo týkať aj riaditeľov krajských inšpektorátov. Takisto budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a päťročnú prax inšpektora. MPSVR doposiaľ vymenilo šesť z ôsmich krajských inšpektorov, ktorí tieto kritéria spĺňajú, alebo k účinnosti zákona budú spĺňať.
V prípade navrhovanej novely chcú zároveň znížiť počet nútených živností, ktorý v posledných rokoch výrazne stúpol. "Zamestnávatelia, aby odľahčili svoje náklady, nútia ľudí, ktorí by mali byť v pracovnom pomere, aby si zakladali živnosti," povedal s tým, že takýto "zamestnanec" tak nemá žiadnu pracovnoprávnu ochranu a stráca nároky, ktoré by mu vyplývali z pracovného pomeru.
Podľa ministra má NIP dôslednejšie kontrolovať, kde platí nárok na živnosť a kde nie. "Chceme jasne nastaviť kritériá, na základe ktorých už vieme posúdiť, či zamestnanec má byť živnostníkom, alebo v normálnom pomere," povedal. Pripustil, že jednou z možností, o ktorej v rámci návrhu legislatívnych zmien diskutujú, sú aj sankcie.
NIP sa pripravuje aj na zmeny týkajúce sa nelegálneho zamestnávania. Takisto chystá zmenu organizačnej štruktúry, ktorá by mala byť jednotná na všetkých inšpektorátoch. "Čaká nás určite veľká práca, aj čo sa týka kontroly dodržiavania BOZP. To je jedna z našich hlavných tém," spresnil Mitterpák.
Nosnou témou sú podľa neho aj pracovnoprávne vzťahy a dodržiavanie podmienok zákonníka práce či kolektívnych zmlúv. "Ďalšou veľkou a teraz aktuálnou témou v poslednom období bola aj kontrola dopravcov tretích krajín," dodal s tým, že NIP sa chce zamerať aj na kontrolu vysielania zamestnancov do zahraničia.
