Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tentoraz ide o krízu špecifickú, ktorej koreňmi nie sú ekonomické problémy, ale zdravotná kríza.
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel 25. marca (TASR) - Všetky ekonomické indexy naznačujú, že v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu EÚ čaká hospodárska kríza a recesia. Uviedol pre TASR podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po stredajšom zasadnutí kolégia komisárov.
Šefčovič upozornil, že ekonomické ukazovatele naznačujú, že Európanov čaká hospodárska kríza, pričom tieto indexy sú horšie ako v roku 2008, na prahu finančnej a dlhovej krízy. Tentoraz ide o krízu špecifickú, ktorej koreňmi nie sú ekonomické problémy, ale zdravotná kríza, keď došlo takmer k zastaveniu ekonomickej činnosti, aby ľudia mohli zostať v domácej karanténe a predísť tak šíreniu nákazy.
"V tomto momente sa Európska komisia sústreďuje na tri hlavné ciele: na zabezpečenie likvidity pre banky, na zabezpečenie likvidity pre podniky a na ochranu pracovných miest," vysvetlil slovenský eurokomisár.
Spresnil, že EK privítala oznámenie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je pripravená napumpovať vyše bilióna eur do finančného systému EÚ. Poukázal aj na to, že Európska investičná banka (EIB) získala dostatočné prostriedky na to, aby mohla vypracovať systém záruk pre pôžičky vo výške až 200 miliárd eur, ktoré by mali byť nasmerované hlavne do sektora malých a stredných podnikov.
"Pre väčšie podniky sme ponúkli maximálnu flexibilitu pre poskytovanie štátnej pomoci, kde pomoc do výšky jedného milióna eur, respektíve podpora exportných úverov, sa schvaľuje veľmi rýchlo, v priebehu 48 hodín," uviedol Šefčovič.
Podľa jeho slov sa očakáva že po schválených schémach pomoci, ktoré v dôsledku negatívnych ekonomických dosahov nového koronavírusu, už do Bruselu zaslali niektoré členské krajiny EÚ (Litva, Luxembursko, Nemecko, Španielsko), aj krajiny zo strednej a východnej Európy vypracujú vlastné schémy na podporu podnikov a pracovných miest. Vyjadril nádej, že Európska komisia bude aj v ich prípade postupovať rovnako a schémy pomoci odobrí.
Šefčovič zároveň upozornil na moment, ktorý je dôležitý aj pre Slovensko, lebo EK rozhodla, že finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov (na obdobie 2014 - 2020), a ktoré by sa ináč museli vrátiť do spoločného rozpočtu EÚ - ide o sumu vyše 500 miliónov eur -, budú ponechané v prospech členských krajín. Aby ich mohli využiť práve na boj s ekonomickými a zdravotnými dôsledkami spôsobenými chorobou COVID-19.
"Toto je veľmi aktuálna operatíva a zároveň diskutujeme o tom, ako pripraviť rozsiahly plán obnovy európskej ekonomiky, ktorá bude musieť byť naštartovaná hneď po tom, ako prekonáme súčasnú zdravotnícku krízu," opísal situáciu Šefčovič. Dodal, že EK v tejto situácii nezabudla na iné rozsiahle projekty, ktoré avizovala ešte pred koronakrízou, expertné tímy na nich aj naďalej pracujú, akurát sa hľadajú spôsoby, ako ich aktualizovať, aby bolo možné načrtnúť nové termíny a zároveň zvládať aj súčasnú krízu okolo nového koronavírusu.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Šefčovič upozornil, že ekonomické ukazovatele naznačujú, že Európanov čaká hospodárska kríza, pričom tieto indexy sú horšie ako v roku 2008, na prahu finančnej a dlhovej krízy. Tentoraz ide o krízu špecifickú, ktorej koreňmi nie sú ekonomické problémy, ale zdravotná kríza, keď došlo takmer k zastaveniu ekonomickej činnosti, aby ľudia mohli zostať v domácej karanténe a predísť tak šíreniu nákazy.
"V tomto momente sa Európska komisia sústreďuje na tri hlavné ciele: na zabezpečenie likvidity pre banky, na zabezpečenie likvidity pre podniky a na ochranu pracovných miest," vysvetlil slovenský eurokomisár.
Spresnil, že EK privítala oznámenie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je pripravená napumpovať vyše bilióna eur do finančného systému EÚ. Poukázal aj na to, že Európska investičná banka (EIB) získala dostatočné prostriedky na to, aby mohla vypracovať systém záruk pre pôžičky vo výške až 200 miliárd eur, ktoré by mali byť nasmerované hlavne do sektora malých a stredných podnikov.
"Pre väčšie podniky sme ponúkli maximálnu flexibilitu pre poskytovanie štátnej pomoci, kde pomoc do výšky jedného milióna eur, respektíve podpora exportných úverov, sa schvaľuje veľmi rýchlo, v priebehu 48 hodín," uviedol Šefčovič.
Podľa jeho slov sa očakáva že po schválených schémach pomoci, ktoré v dôsledku negatívnych ekonomických dosahov nového koronavírusu, už do Bruselu zaslali niektoré členské krajiny EÚ (Litva, Luxembursko, Nemecko, Španielsko), aj krajiny zo strednej a východnej Európy vypracujú vlastné schémy na podporu podnikov a pracovných miest. Vyjadril nádej, že Európska komisia bude aj v ich prípade postupovať rovnako a schémy pomoci odobrí.
Šefčovič zároveň upozornil na moment, ktorý je dôležitý aj pre Slovensko, lebo EK rozhodla, že finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov (na obdobie 2014 - 2020), a ktoré by sa ináč museli vrátiť do spoločného rozpočtu EÚ - ide o sumu vyše 500 miliónov eur -, budú ponechané v prospech členských krajín. Aby ich mohli využiť práve na boj s ekonomickými a zdravotnými dôsledkami spôsobenými chorobou COVID-19.
"Toto je veľmi aktuálna operatíva a zároveň diskutujeme o tom, ako pripraviť rozsiahly plán obnovy európskej ekonomiky, ktorá bude musieť byť naštartovaná hneď po tom, ako prekonáme súčasnú zdravotnícku krízu," opísal situáciu Šefčovič. Dodal, že EK v tejto situácii nezabudla na iné rozsiahle projekty, ktoré avizovala ešte pred koronakrízou, expertné tímy na nich aj naďalej pracujú, akurát sa hľadajú spôsoby, ako ich aktualizovať, aby bolo možné načrtnúť nové termíny a zároveň zvládať aj súčasnú krízu okolo nového koronavírusu.
spravodajca TASR Jaromír Novak
