Bratislava 24. marca (TASR) - Hlavou rodiny sú odjakživa muži, v oblasti financií to však už neplatí. Zodpovednosť za zachovanie dobrej finančnej situácie celej rodiny by podľa polovice Slovákov mali mať všetci jej zárobkovo činní príslušníci. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá sa zaoberá správou pohľadávok. Rola muža ako živiteľa rodiny sa oslabuje, o jej dôležitosti je presvedčený len každý dvadsiaty Slovák.

Každý druhý Slovák sa domnieva, že za udržanie dobrej finančnej situácie rodiny by mali byť zodpovední všetci členovia domácnosti, ktorí majú finančné príjmy. Teda nielen manželia či partneri, ale aj ich dospelé pracujúce deti. Tento názor zastávajú predovšetkým ženy a ľudia s čistým mesačným príjmom nad 1660 eur. Dve pätiny Slovákov (41 %) sa, naopak, domnievajú, že za finančnú situáciu rodiny zodpovedajú predovšetkým obaja manželia či partneri. O finančnej zodpovednosti len jedného partnera, teda buď muža, alebo ženy, je presvedčená len desatina ľudí (9 %). Väčšiu zodpovednosť pritom prisudzujú ženy ženám a muži, naopak, mužom.

Hoci by zodpovednosť za finančnú situáciu mala mať celá domácnosť, mnoho Slovákov sa nezveruje svojim blízkym so svojou finančnou situáciou. O svojich príjmoch, výdavkoch a záväzkoch informujú svojho manžela či manželku tri pätiny Slovákov (57 %) a v prípade partnera či partnerky len štvrtina Slovákov (26 %). Aj informovanosť rodičov a detí v dospelom veku je nízka. Svoje deti informuje o finančnej situácii len tretina rodičov (29 %) a, naopak, tretina detí informuje rodičov (34 %).

"Prevažná väčšina ľudí (99 %) sa všeobecne domnieva, že príbuzní by sa mali navzájom informovať o svojej finančnej situácii a prípadné problémy riešiť spoločne. Z výskumu však vyplýva, že realita je opačná. Práve rodina je pritom inštitúciou, ktorá môže človeku najčastejšie pomôcť s problémami, a to nielen po finančnej, ale najmä po psychickej stránke," zdôrazňuje Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK, ktorá sa zaoberá správou pohľadávok.

Podľa väčšiny Slovákov by pritom priznanie zlej finančnej situácie blízkeho človeka nemalo negatívny vplyv na rodinné vzťahy, či, naopak, by ich posilnilo. U dvoch pätín (39 %) by rodinné vzťahy v prípade priznania dlhu zostali rovnaké. Podľa každého tretieho človeka (33 %) by vzniknutá situácia, naopak, rodinné vzťahy posilnila. Dlhy by teda negatívne ovplyvnili rodinné vzťahy len v prípade každého štvrtého človeka (23 %).

"Priznanie dlhov sebe i svojej rodine je veľmi ťažký, ale dôležitý krok. Vzniknutá situácia je pre zadlženú osobu vo väčšine prípadov psychicky veľmi náročná. Preto je dôležité, aby sa rodina s touto situáciou čo najrýchlejšie vyrovnala a podporila úsilie zadlženej osoby o riešenie finančných problémov nielen finančne, ale najmä psychicky," dodáva Fixová.

TASR informovala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika.