Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ÚVO pri kontrole zmlúv a dodatkov na telekomunikačné služby, ktoré boli zadávané viacerými verejnými obstarávateľmi, konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) – Pri zákazkách viacerých verejných obstarávateľov na telekomunikačné služby, ktoré kontroloval Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), nemožno hovoriť o identickom postupe. Pre TASR to uviedol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra, ktorý podotkol, že postavenie Ministerstva vnútra (MV) SR je odlišné.
ÚVO pri kontrole zmlúv a dodatkov na telekomunikačné služby, ktoré boli zadávané viacerými verejnými obstarávateľmi, konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Úrad kontroloval zmluvy a dodatky ministerstva školstva, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, ministerstva vnútra a Rozhlasu a televízie Slovenska.
Títo verejní obstarávatelia podľa ÚVO zadali zmluvy či dodatky na telekomunikačné služby na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní. "Vo všetkých prípadoch možno hovoriť o identickom postupe. V praxi to vyzeralo tak, že nevypísali súťaž, ale uzavreli zmluvy, respektíve dodatky s vybranými firmami, pričom sa odvolávali na to, že im to umožňuje výnimka zo zákona. Úrad však preukázal, že použitie výnimky uplatnili v rozpore so zákonom," spresnil predseda ÚVO Miroslav Hlivák.
Podľa Ministerstva vnútra (MV) SR však nie je možné hovoriť o identickom postupe. Tvrdí, že podľa zákona o elektronických komunikáciách je postavenie MV odlišné od ostatných ústredných orgánov štátnej správy, s výnimkou ministerstva obrany a Slovenskej informačnej služby (SIS). MV podľa zákona o elektronických komunikáciách zriaďuje a prevádzkuje osobitné siete, ktoré slúžia na vojenské účely. "Takýmto právom rezorty školstva, pôdohospodárstva a ďalšie kontrolované subjekty nedisponujú," podotkol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Súčasne podľa rezortu vnútra platí, že MV musí pri zabezpečovaní hlasových, dátových a rádiových elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre a s uznesením vlády k Návrhu sektorových a prierezových kritérií na určenie prvkov kritickej infraštruktúry a zoznam prvkov kritickej infraštruktúry a ich zaradenie do sektorov kritickej infraštruktúry, ktoré je v stupni utajenia "vyhradené".
MV zdôraznilo, že je povinné podľa paragrafu 12 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii. Priblížilo, že podľa paragrafu 2 písm. k) zákona o kritickej infraštruktúre sa citlivou informáciou rozumie "neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku."
"Zmluvy, ktorými sa zabezpečuje prevádzka elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pripojenia osobitnej siete, takéto prvky kritickej infraštruktúry obsahujú," zdôraznil rezort vnútra.
ÚVO pri kontrole zmlúv a dodatkov na telekomunikačné služby, ktoré boli zadávané viacerými verejnými obstarávateľmi, konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Úrad kontroloval zmluvy a dodatky ministerstva školstva, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, ministerstva vnútra a Rozhlasu a televízie Slovenska.
Títo verejní obstarávatelia podľa ÚVO zadali zmluvy či dodatky na telekomunikačné služby na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní. "Vo všetkých prípadoch možno hovoriť o identickom postupe. V praxi to vyzeralo tak, že nevypísali súťaž, ale uzavreli zmluvy, respektíve dodatky s vybranými firmami, pričom sa odvolávali na to, že im to umožňuje výnimka zo zákona. Úrad však preukázal, že použitie výnimky uplatnili v rozpore so zákonom," spresnil predseda ÚVO Miroslav Hlivák.
Podľa Ministerstva vnútra (MV) SR však nie je možné hovoriť o identickom postupe. Tvrdí, že podľa zákona o elektronických komunikáciách je postavenie MV odlišné od ostatných ústredných orgánov štátnej správy, s výnimkou ministerstva obrany a Slovenskej informačnej služby (SIS). MV podľa zákona o elektronických komunikáciách zriaďuje a prevádzkuje osobitné siete, ktoré slúžia na vojenské účely. "Takýmto právom rezorty školstva, pôdohospodárstva a ďalšie kontrolované subjekty nedisponujú," podotkol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Súčasne podľa rezortu vnútra platí, že MV musí pri zabezpečovaní hlasových, dátových a rádiových elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre a s uznesením vlády k Návrhu sektorových a prierezových kritérií na určenie prvkov kritickej infraštruktúry a zoznam prvkov kritickej infraštruktúry a ich zaradenie do sektorov kritickej infraštruktúry, ktoré je v stupni utajenia "vyhradené".
MV zdôraznilo, že je povinné podľa paragrafu 12 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii. Priblížilo, že podľa paragrafu 2 písm. k) zákona o kritickej infraštruktúre sa citlivou informáciou rozumie "neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku."
"Zmluvy, ktorými sa zabezpečuje prevádzka elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pripojenia osobitnej siete, takéto prvky kritickej infraštruktúry obsahujú," zdôraznil rezort vnútra.
