Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V čistom si tak desatina zamestnancov mesačne prišla len na necelých 340 eur.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) - Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v minulom roku podľa jednej metodiky 805 eur, podľa inej až 888 eur.
Mnohí Slováci však pri týchto číslach len neveriacky krútia hlavou, pretože sumy na ich výplatných páskach sú od priemernej mzdy podľa analýzy Poštovej banky na míle ďaleko.
Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli až takmer dve tretiny zamestnaných Slovákov. A pre každého desiateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 400 eur. V čistom si tak desatina zamestnancov mesačne prišla len na necelých 340 eur. Vyplynulo to z prepočtov analytikov Poštovej banky uskutočnených na základe údajov z materiálu Štruktúra miezd v SR za rok 2012, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 400 eur bola vlani realitou v prípade takmer 12 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého jedenásteho zamestnanca.
Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 340 eur v čistom našla celá štvrtina zamestnancov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani mladíci vo veku 20 až 24 rokov, z ktorých sa s čistou mzdou na takto nízkej úrovni stretáva každý šiesty zamestnanec. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 340 eur v čistom je v kategórii tridsiatnikov, a to cca 9 %. S pribúdajúcimi krížikmi na chrbte však tento podiel postupne narastá.
Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov, až takmer 24 %, možno nájsť v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. Zo zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list, má plat nižší ako štyri stovky v hrubom každý siedmy. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá a v prípade zamestnancov s vysokoškolským diplomom je takmer zanedbateľný.
Najčastejšie sa so mzdou do 400 eur v hrubom, a teda do 340 eur v čistom, stretávajú zamestnanci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde je takto nízky zárobok dobre známy až pre tretinu z nich. Ale na druhej strane práve v tomto odvetví ide často o pozície, ktoré umožňujú výrazné prilepšenie vo forme tzv. prepitného.
S platom pod 400 eur v hrubom sa stretáva aj 30 % administratívnych a podporných pracovníkov. Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve, ale aj medzi informatikmi, zarába menej ako 400 eur len každý štyridsiaty zamestnanec. No a úplnou raritou sú takto nízke platy medzi ťažiarmi a dodávateľmi energií (iba 4 z 1000).
Najvyšší podiel zamestnancov s čistým platom do 340 eur bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo 15 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. Viac ako 11-% podiel zamestnancov s takto nízkymi platmi bol realitou aj v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V trnavskom regióne mali takýchto zamestnancov viac ako 10 %, v Žilinskom, Košickom a Trenčianskom kraji ich bolo cca 9 %. Ani život a práca v Bratislave a okolí však nie sú zárukou hviezdnych zárobkov. Vlani v tomto regióne zarábalo menej ako 400 eur v hrubom až takmer 8 % zamestnaných.
TASR informovala Poštová banka.
Mnohí Slováci však pri týchto číslach len neveriacky krútia hlavou, pretože sumy na ich výplatných páskach sú od priemernej mzdy podľa analýzy Poštovej banky na míle ďaleko.
Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli až takmer dve tretiny zamestnaných Slovákov. A pre každého desiateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 400 eur. V čistom si tak desatina zamestnancov mesačne prišla len na necelých 340 eur. Vyplynulo to z prepočtov analytikov Poštovej banky uskutočnených na základe údajov z materiálu Štruktúra miezd v SR za rok 2012, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 400 eur bola vlani realitou v prípade takmer 12 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého jedenásteho zamestnanca.
Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 340 eur v čistom našla celá štvrtina zamestnancov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani mladíci vo veku 20 až 24 rokov, z ktorých sa s čistou mzdou na takto nízkej úrovni stretáva každý šiesty zamestnanec. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 340 eur v čistom je v kategórii tridsiatnikov, a to cca 9 %. S pribúdajúcimi krížikmi na chrbte však tento podiel postupne narastá.
Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov, až takmer 24 %, možno nájsť v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. Zo zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list, má plat nižší ako štyri stovky v hrubom každý siedmy. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá a v prípade zamestnancov s vysokoškolským diplomom je takmer zanedbateľný.
Najčastejšie sa so mzdou do 400 eur v hrubom, a teda do 340 eur v čistom, stretávajú zamestnanci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde je takto nízky zárobok dobre známy až pre tretinu z nich. Ale na druhej strane práve v tomto odvetví ide často o pozície, ktoré umožňujú výrazné prilepšenie vo forme tzv. prepitného.
S platom pod 400 eur v hrubom sa stretáva aj 30 % administratívnych a podporných pracovníkov. Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve, ale aj medzi informatikmi, zarába menej ako 400 eur len každý štyridsiaty zamestnanec. No a úplnou raritou sú takto nízke platy medzi ťažiarmi a dodávateľmi energií (iba 4 z 1000).
Najvyšší podiel zamestnancov s čistým platom do 340 eur bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo 15 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. Viac ako 11-% podiel zamestnancov s takto nízkymi platmi bol realitou aj v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V trnavskom regióne mali takýchto zamestnancov viac ako 10 %, v Žilinskom, Košickom a Trenčianskom kraji ich bolo cca 9 %. Ani život a práca v Bratislave a okolí však nie sú zárukou hviezdnych zárobkov. Vlani v tomto regióne zarábalo menej ako 400 eur v hrubom až takmer 8 % zamestnaných.
TASR informovala Poštová banka.
