Návrh klimatického zákona podľa ministerstva primárne nerieši problematiku emisií v priemysle.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmieta kritiku návrhu klimatického zákona zo strany zamestnávateľských združení v súvislosti s poškodením ekonomiky a životnej úrovne ľudí. Podľa rezortu pravdepodobne vychádza z nepochopenia podstaty novej legislatívy. So zamestnávateľskými združeniami plánuje diskutovať a pozýva ich za rokovací stôl. TASR o tom informovalo oddelenie komunikácie MŽP SR.
Záujem zamestnávateľských organizácií – Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Asociácie priemyselných zväzov a dopravy k návrhu klimatického zákona rezort víta.
Podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) navrhovaný klimatický zákon nepoškodzuje priemysel, ale nastavuje realistické pravidlá a určuje zodpovedné ministerstvá za plnenie dekarbonizačných cieľov. "V prípade nerešpektovania povinností môžu Slovensku hroziť sankcie zo strany Európskej únie a OSN, pretože Slovensko je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru o zmene klímy a z toho mu plynú určité povinností," zdôraznil.
Návrh klimatického zákona podľa ministerstva primárne nerieši problematiku emisií v priemysle. Ako vysvetlilo, na tento účel slúži špeciálny nástroj – Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS). Právna úprava z dielne MŽP SR má riešiť oblasti mimo EÚ ETS, teda dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, odpady, priemyselné procesy či rozpúšťadlá a fluorované skleníkové plyny.
Dosiahnuť cieľ zníženia emisií do roku 2030 a klimatickú neutralitu v roku 2050, musí byť podľa envirorezortu spoločnou úlohou.
Návrh klimatického zákona počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a vzťahuje sa na všetky sektory a ministerstvá.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR a Asociácii priemyselných zväzov a dopravy považujú zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia za správny a plne ho podporujú. V stanovisku však upozornili, že prijímať zákony a opatrenia, ktoré škodia ekonomike, znížia konkurencieschopnosť priemyslu a prehĺbia klesajúcu životnú úroveň obyvateľstva, nemá zmysel. Návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia považujú za značne škodlivý a nadbytočný.
Záujem zamestnávateľských organizácií – Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Asociácie priemyselných zväzov a dopravy k návrhu klimatického zákona rezort víta.
Podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) navrhovaný klimatický zákon nepoškodzuje priemysel, ale nastavuje realistické pravidlá a určuje zodpovedné ministerstvá za plnenie dekarbonizačných cieľov. "V prípade nerešpektovania povinností môžu Slovensku hroziť sankcie zo strany Európskej únie a OSN, pretože Slovensko je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru o zmene klímy a z toho mu plynú určité povinností," zdôraznil.
Návrh klimatického zákona podľa ministerstva primárne nerieši problematiku emisií v priemysle. Ako vysvetlilo, na tento účel slúži špeciálny nástroj – Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS). Právna úprava z dielne MŽP SR má riešiť oblasti mimo EÚ ETS, teda dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, odpady, priemyselné procesy či rozpúšťadlá a fluorované skleníkové plyny.
Dosiahnuť cieľ zníženia emisií do roku 2030 a klimatickú neutralitu v roku 2050, musí byť podľa envirorezortu spoločnou úlohou.
Návrh klimatického zákona počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a vzťahuje sa na všetky sektory a ministerstvá.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR a Asociácii priemyselných zväzov a dopravy považujú zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia za správny a plne ho podporujú. V stanovisku však upozornili, že prijímať zákony a opatrenia, ktoré škodia ekonomike, znížia konkurencieschopnosť priemyslu a prehĺbia klesajúcu životnú úroveň obyvateľstva, nemá zmysel. Návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia považujú za značne škodlivý a nadbytočný.