Bratislava 11. novembra (TASR) – Tak ako ľudia prestali spochybňovať príspevok ľudstva ku klimatickej kríze a čiastočne tomu prispôsobili svoje správanie, mení sa aj ich pohľad na odpadové hospodárstvo. Povedal to štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) Juraj Smatana počas štvrtkovej konferencie o cirkulárnej ekonomike, ktorú zorganizovala Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Dodal však, že je to oblasť, v ktorej štát musí nastaviť pravidlá.

Smatana poznamenal, že zmenu správania spotrebiteľov v súvislosti s klimatickou krízou vidieť najlepšie na reklame. Firmy totiž najlepšie dokážu odhadnúť nálady svojich zákazníkov, preto ich čoraz častejšie lákajú cez šetrenie životného prostredia. "Obdobný trend nás čaká aj v oblasti odpadového a obehového hospodárstva," povedal Smatana s tým, že v rámci predchádzania vytváraniu odpadov sa už niektorí ľudia vyhýbajú zbytočnej spotrebe. "Už sa aj učia, ako odmietnuť napríklad reklamný tovar zadarmo, pri ktorom zisťujú, že ho vôbec nepotrebujú," dodal. Spoločnosť teda podľa neho čaká výrazná zmena vnímania environmentálnej krízy a tomu sa už začínajú prispôsobovať aj výrobcovia.

Smatana však vyzdvihol, že odpadové hospodárstvo nie je prirodzeným trhom. Preto si to vyžaduje zásahy štátu či vyšších celkov. "Aby nastavili realizovateľné, rozumné a férové podmienky pre to, aby sa biznis mohol v týchto oblastiach rozvíjať a prinášal tie očakávané výsledky – že nebudeme mať mikroplasty vo vode, že nebudeme mať 'zakydanú' krajinu skládkami, že nebudeme mať klímu ohrozovanú spaľovaním a vypúšťaním rôznych produktov a podobne," poznamenal štátny tajomník.

Tomáš Kakula z Ministerstva hospodárstva (MH) SR považuje ochranu životného prostredia takisto za dôležitú tému, z jeho pohľadu však je najdôležitejšie to, aby sa niektoré kroky nepremietli do znižovania konkurencieschopnosti firiem. Súhlasí však so štátnym tajomníkom, že reklama jasne ukazuje, ako si niektoré firmy na probléme postavili nové príležitosti. Vyčíslil, že v novom "kilečku", teda medzi opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia, sa nachádza aj 20 takých, ktoré sa týkajú obehovej ekonomiky či znižovania množstva odpadu. Spomenul napríklad elektronickú archiváciu účtovníctva alebo zmeny pri používaní evidenčných čísiel vozidiel. Vyzdvihol aj dôležitosť investícií tak z plánu obnovy, ako aj z nových eurofondov.

Predseda SOPK Peter Mihók vyzdvihol, že problematika odpadového hospodárstva sa dotýka každého. Tému obehovej ekonomiky hodnotí ako nefalšovanú ekologickú tému. "Nefalšovaná preto, lebo dnes téma ekológie sa stáva fetišom, ale často aj populizmom, často bez uvedomenia si reálnych dosahov na život v spoločnosti," poznamenal Mihók. Vyzdvihol, že nie za všetko v rámci zmeny klímy môže ľud, avšak práve cirkulárna ekonomika je jednou z výziev, ktoré ľudstvo dokáže uchopiť.

Foto: TASR Jakub Kotian

Spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Petra Csefalvayová poznamenala, že Slovensko je obehové na 6,4 %, celosvetový priemer je okolo ôsmich percent. Krajina v tomto smere podľa nej nenapreduje, vyzdvihla však silnejúcu politickú vôľu, ktorá v ekologickej oblasti rezonuje.