Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Až 91,46 percenta tohto prírastku by malo vzniknúť vo vzťahu ku krajinám EÚ, 2,77 percenta vo vzťahu k ostatným európskym krajinám a 2,81 percenta vo vzťahu ku krajinám Severnej Ameriky.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) – Oproti roku 2015 by mal podľa prognózy export SR za roky 2017-2020 zaznamenať nominálny prírastok v hodnote 48,339 miliardy eur. Až 91,46 percenta tohto prírastku by malo vzniknúť vo vzťahu ku krajinám EÚ, 2,77 percenta vo vzťahu k ostatným európskym krajinám a 2,81 percenta vo vzťahu ku krajinám Severnej Ameriky. Vyplýva to z materiálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý vláda schválila tento týždeň.
"Export do Ázie bude zodpovedať 1,51 percenta celkového prírastku. Afrika, Blízky východ, Austrália a Oceánia a Latinská Amerika v tomto poradí budú spoločne predstavovať len 1,82 percenta štvorročného prírastku," uvádza sa v materiáli, pričom prognóza bude závisieť od vývoja rokovaní Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP).
Ďalej sa v materiáli uvádza, že teritoriálnou prioritou slovenského exportu, a tým aj ekonomickej diplomacie do roku 2020 v oblasti obchodu zostane naďalej Európska únia, kam v súčasnosti smeruje 85,2 percenta objemu exportu a odkiaľ pochádza viac ako 66,1 percenta importu SR. "Ďalšiu prioritnú oblasť ekonomickej diplomacie v oblasti obchodu predstavujú teritóriá v blízkom susedstve EÚ – Balkán, Spoločenstvo nezávislých štátov, krajiny východného susedstva a vybrané krajiny južného susedstva EÚ," informuje.
Naopak, v dôsledku hospodárskeho a politického vývoja na Ukrajine a v Ruskej federácii po anexii Krymu sa pravdepodobne utlmia bilaterálne obchodné vzťahy s Ruskou federáciou a ďalšími krajinami Euroázijskej ekonomickej únie.
"Ťažiskom ekonomickej diplomacie do roku 2020 z hľadiska významu výskumnej a inovačnej spolupráce budú krajiny so silným vedecko-výskumným a inovačným potenciálom – USA, Turecko, Japonsko, Izrael, Kórejská republika, Švajčiarsko, členské krajiny EÚ, v tom najmä Nemecko, severské krajiny, taktiež Čína," konštatuje sa v materiáli.
V krátkodobom horizonte sa najväčšia pozornosť sústredí na rokovania o bilaterálnych dohodách s USA a Japonskom a implementáciu uzatvorených dohôd o voľnom obchode so Singapurom, Vietnamom a Kanadou. "Budú pokračovať rokovania s krajinami MERCOSUR, Indiou, rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode s Čínou, ako aj práce na modernizácii existujúcich dohôd s Mexikom a Čile. Z pohľadu SR bude osobitnú pozornosť venovať rozvíjaniu vzťahov s krajinami východného partnerstva a usilovať sa o postupné obnovenie, resp. normalizáciu vzťahov s Ruskou federáciou. V strednodobom horizonte je predpoklad začatia rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom," píše sa v materiáli.
Slovenská republika ako členská krajina EÚ má najužšie ekonomické väzby s ostatnými krajinami EÚ. Z celkového slovenského vývozu v roku 2015 tvoril vývoz do krajín EÚ viac ako 85,2 percenta. Vo vývoze dlhodobo dominujú hlavné komodity, akými sú autá a ich časti, monitory, telefónne súpravy a ropné oleje. V tom istom roku tvoril dovoz z krajín EÚ 66,1 percenta.
"Export do Ázie bude zodpovedať 1,51 percenta celkového prírastku. Afrika, Blízky východ, Austrália a Oceánia a Latinská Amerika v tomto poradí budú spoločne predstavovať len 1,82 percenta štvorročného prírastku," uvádza sa v materiáli, pričom prognóza bude závisieť od vývoja rokovaní Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP).
Ďalej sa v materiáli uvádza, že teritoriálnou prioritou slovenského exportu, a tým aj ekonomickej diplomacie do roku 2020 v oblasti obchodu zostane naďalej Európska únia, kam v súčasnosti smeruje 85,2 percenta objemu exportu a odkiaľ pochádza viac ako 66,1 percenta importu SR. "Ďalšiu prioritnú oblasť ekonomickej diplomacie v oblasti obchodu predstavujú teritóriá v blízkom susedstve EÚ – Balkán, Spoločenstvo nezávislých štátov, krajiny východného susedstva a vybrané krajiny južného susedstva EÚ," informuje.
Naopak, v dôsledku hospodárskeho a politického vývoja na Ukrajine a v Ruskej federácii po anexii Krymu sa pravdepodobne utlmia bilaterálne obchodné vzťahy s Ruskou federáciou a ďalšími krajinami Euroázijskej ekonomickej únie.
"Ťažiskom ekonomickej diplomacie do roku 2020 z hľadiska významu výskumnej a inovačnej spolupráce budú krajiny so silným vedecko-výskumným a inovačným potenciálom – USA, Turecko, Japonsko, Izrael, Kórejská republika, Švajčiarsko, členské krajiny EÚ, v tom najmä Nemecko, severské krajiny, taktiež Čína," konštatuje sa v materiáli.
V krátkodobom horizonte sa najväčšia pozornosť sústredí na rokovania o bilaterálnych dohodách s USA a Japonskom a implementáciu uzatvorených dohôd o voľnom obchode so Singapurom, Vietnamom a Kanadou. "Budú pokračovať rokovania s krajinami MERCOSUR, Indiou, rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode s Čínou, ako aj práce na modernizácii existujúcich dohôd s Mexikom a Čile. Z pohľadu SR bude osobitnú pozornosť venovať rozvíjaniu vzťahov s krajinami východného partnerstva a usilovať sa o postupné obnovenie, resp. normalizáciu vzťahov s Ruskou federáciou. V strednodobom horizonte je predpoklad začatia rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom," píše sa v materiáli.
Slovenská republika ako členská krajina EÚ má najužšie ekonomické väzby s ostatnými krajinami EÚ. Z celkového slovenského vývozu v roku 2015 tvoril vývoz do krajín EÚ viac ako 85,2 percenta. Vo vývoze dlhodobo dominujú hlavné komodity, akými sú autá a ich časti, monitory, telefónne súpravy a ropné oleje. V tom istom roku tvoril dovoz z krajín EÚ 66,1 percenta.
