Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nízkouhlíková štúdia, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, podľa platformy hovorí o tom, že najväčší potenciál úspor energie je práve v sektore budov.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) – Budovy sú v súčasnosti zodpovedné za približne 40 % spotreby energie a 36 % emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európskej únii (EÚ). Ako uviedla riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) Katarína Nikodemová, na dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2050 vie ich správna obnova významne pomôcť.
Nízkouhlíková štúdia, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, podľa platformy hovorí o tom, že najväčší potenciál úspor energie je práve v sektore budov. Zároveň sa v nej uvádza, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácii obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti. Aj nová Európska komisia (EK) podľa Nikodemovej nedávno v Európskom ekologickom dohovore upozornila na potrebu výrazne zvýšiť tempo obnovy budov ako jedno z opatrení v znižovaní emisií CO2.
Ideálne tempo obnovy budov je podľa platformy na úrovni 3 % ročne. "Najvyššie tempo obnovy dosahujú v posledných rokoch bytové a rodinné domy (približne 2,5 - 3 % ročne). Pri rodinných domoch je hlavným nedostatkom predovšetkým samotná kvalita obnovy," poznamenal analytik BPB Richard Paksi. Najhoršie tempo obnovy je podľa neho pri verejných budovách, kde sa pohybuje okolo 1 % ročne. Obnova sa pritom obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia. "Pri obnove budov sa v drvivej väčšine nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu," zhodnotil analytik.
Popri podpore bezuhlíkovej výroby energie je podľa platformy potrebné zamerať sa na znižovanie samotnej spotreby energie, preto má obnova budov v tomto smere potenciál. Nikodemová pripomenula, že budovy sú zároveň významnou súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách. Opatrenia v podobe zelených striech a zelených stien pomáhajú k zadržiavaní vody počas prívalových dažďov, ochladzujú a čistia okolitý vzduch. Rovnako sa dá kvalitnou obnovou budovy zabezpečiť, aby sa interiér počas letných horúčav neprehrieval.
Nízkouhlíková štúdia, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, podľa platformy hovorí o tom, že najväčší potenciál úspor energie je práve v sektore budov. Zároveň sa v nej uvádza, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácii obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti. Aj nová Európska komisia (EK) podľa Nikodemovej nedávno v Európskom ekologickom dohovore upozornila na potrebu výrazne zvýšiť tempo obnovy budov ako jedno z opatrení v znižovaní emisií CO2.
Ideálne tempo obnovy budov je podľa platformy na úrovni 3 % ročne. "Najvyššie tempo obnovy dosahujú v posledných rokoch bytové a rodinné domy (približne 2,5 - 3 % ročne). Pri rodinných domoch je hlavným nedostatkom predovšetkým samotná kvalita obnovy," poznamenal analytik BPB Richard Paksi. Najhoršie tempo obnovy je podľa neho pri verejných budovách, kde sa pohybuje okolo 1 % ročne. Obnova sa pritom obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia. "Pri obnove budov sa v drvivej väčšine nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu," zhodnotil analytik.
Popri podpore bezuhlíkovej výroby energie je podľa platformy potrebné zamerať sa na znižovanie samotnej spotreby energie, preto má obnova budov v tomto smere potenciál. Nikodemová pripomenula, že budovy sú zároveň významnou súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách. Opatrenia v podobe zelených striech a zelených stien pomáhajú k zadržiavaní vody počas prívalových dažďov, ochladzujú a čistia okolitý vzduch. Rovnako sa dá kvalitnou obnovou budovy zabezpečiť, aby sa interiér počas letných horúčav neprehrieval.
