Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z analýzy zverejnenej na portáli slovgas.sk.
Autor TASR
Bratislava 10. septembra ((TASR) - Na príklade Nemecka je vidieť, že napriek politickej a ekonomickej podpore je prechod na tzv. low-carbon economy (nízkouhlíkovú ekonomiku) veľmi zdĺhavý. V súčasnosti sa obnoviteľné zdroje energie (OZE) javia byť pomerne riskantné, avšak predikcie a budúce výzvy naznačujú príležitosti ich ďalšieho rozvoja, pretože už nie sú iba alternatívou, ale stali sa doktrínou energetiky. Vyplýva to z analýzy zverejnenej na portáli slovgas.sk.
Analýza uvádza, že Nemecko sa v plnej miere spolieha na OZE, ktoré by podľa nemeckej vlády mohli nahradiť produkciu elektriny z jadra a v budúcnosti aj z uhlia.
Historicky bola produkcia elektrickej energie založená na čiernom uhlí, hnedom uhlí a jadre. V roku 1990 pochádzalo až 31,1 % elektriny z hnedého uhlia, 25,6 % z čierneho uhlia, 27,7 % z jadra a 6,5 % z plynu. Ostatné zdroje mali v tomto období iba marginálny podiel. Za posledných 28 rokov prešiel energetický mix výroby elektrickej energie značnou diverzifikáciou.
Celková výroba elektrickej energie v Nemecku dosiahla podľa analýzy v roku 2018 hodnotu 646,8 terawatthodín (TWh), z čoho viac ako tretinu (35 %) vyprodukovali OZE, 22,5 % pochádzalo z hnedého uhlia, 12,9 % z čierneho uhlia a rovnako aj z plynu a podiel jadra v roku 2018 predstavoval 11,8 %. "Z tohto pohľadu je naozaj zjavné, že OZE postupne vytláčajú konvenčné zdroje," tvrdí analýza.
Postupným vyraďovaním jadrovej energie v Nemecku prišlo podľa údajov v analýze k jej nahradeniu čiastočne aj uhlím, v dôsledku čoho má jeho podiel z dlhodobého hľadiska konštantný charakter. "Jeho podiel bude postupne klesať, na druhej strane očakávame markantnejší nárast podielu plynu. Tak ako v súčasnosti predstavujú uhlie a plyn záložný zdroj v produkcii elektriny, tak aj v budúcnosti bude potrebných viac plynových elektrární, ktoré vykryjú a doplnia volatilitnú produkciu z OZE," konštatuje analýza.
Napriek tomu, že inštalovaný výkon v elektrárňach z OZE pokrýva v ideálnych podmienkach celkovú spotrebu Nemecka, v neideálnych podmienkach dokážu OZE pokryť len 10 % spotreby. Z toho vyplýva nutnosť využívania záložných zdrojov energie, teda uhoľných a plynových elektrární, ktoré musia byť pripravené nabehnúť na plný výkon, alebo nutnosť importovať elektrinu v prípade nedostatku elektriny, prevažne z Francúzska.
Na jednej strane OZE podľa analýzy zvyšujú mieru diverzifikácie dodávok energie, prispievajú k decentralizácii výroby elektriny, k vyššej nezávislosti od zahraničného importu a k celkovej dekarbonizácii, na druhej strane však spôsobujú problémy s vytváraním nestability prenosovej siete, čo ohrozuje energetickú bezpečnosť. Nestabilná povaha OZE spôsobuje nemeckým sieťovým operátorom značné ťažkosti, keďže nastávajú situácie, keď je buď priveľa elektriny z OZE, alebo, naopak, v momentoch, keď je elektriny z OZE nedostatok.
"V prípade extrémnej nadprodukcie z OZE v dôsledku výrazného zvyšovania kapacity je riziko preťaženia sietí a výpadku prúdu. Aby sa predišlo tomuto stavu, je nutné prípadné prebytky exportovať do okolitých krajín, často aj za negatívne ceny. Nemecko je od roku 2012 čistým exportérom elektriny a v roku 2018 väčšina tokov elektrickej energie smerovala do Holandska, Rakúska, Švajčiarska a Poľska," uviedla analýza.
Aby sa zachovala energetická bezpečnosť, je podľa analýzy nevyhnutné, aby sa s novými kapacitami OZE budovali aj silnejšie distribučné a najmä prenosové siete. Nemecko čakajú aj ďalšie výzvy, ako využívanie batériových kapacít na uskladnenie prebytkov z OZE v čase nadprodukcie. Bez možnosti akumulácie elektriny z OZE, napríklad do veľkokapacitných batérií, bude v budúcnosti veľmi ťažké dopĺňať ďalší inštalovaný výkon z týchto zdrojov bez toho, aby bol ohrozený plynulý chod prenosovej siete bez jej preťažovania a výpadkov elektriny.
"Pre Nemecko bude preto kľúčové zabezpečiť čo najlacnejšie kapacity obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú vyrábať a dodávať nízkouhlíkovú elektrinu pre spotrebiteľov, ale nebudú predstavovať riziko pre distribučnú a prenosovú sústavu krajiny, ani pre prenosové sústavy okolitých krajín," dodáva analýza na slovgas.sk.
Analýza uvádza, že Nemecko sa v plnej miere spolieha na OZE, ktoré by podľa nemeckej vlády mohli nahradiť produkciu elektriny z jadra a v budúcnosti aj z uhlia.
Historicky bola produkcia elektrickej energie založená na čiernom uhlí, hnedom uhlí a jadre. V roku 1990 pochádzalo až 31,1 % elektriny z hnedého uhlia, 25,6 % z čierneho uhlia, 27,7 % z jadra a 6,5 % z plynu. Ostatné zdroje mali v tomto období iba marginálny podiel. Za posledných 28 rokov prešiel energetický mix výroby elektrickej energie značnou diverzifikáciou.
Celková výroba elektrickej energie v Nemecku dosiahla podľa analýzy v roku 2018 hodnotu 646,8 terawatthodín (TWh), z čoho viac ako tretinu (35 %) vyprodukovali OZE, 22,5 % pochádzalo z hnedého uhlia, 12,9 % z čierneho uhlia a rovnako aj z plynu a podiel jadra v roku 2018 predstavoval 11,8 %. "Z tohto pohľadu je naozaj zjavné, že OZE postupne vytláčajú konvenčné zdroje," tvrdí analýza.
Postupným vyraďovaním jadrovej energie v Nemecku prišlo podľa údajov v analýze k jej nahradeniu čiastočne aj uhlím, v dôsledku čoho má jeho podiel z dlhodobého hľadiska konštantný charakter. "Jeho podiel bude postupne klesať, na druhej strane očakávame markantnejší nárast podielu plynu. Tak ako v súčasnosti predstavujú uhlie a plyn záložný zdroj v produkcii elektriny, tak aj v budúcnosti bude potrebných viac plynových elektrární, ktoré vykryjú a doplnia volatilitnú produkciu z OZE," konštatuje analýza.
Napriek tomu, že inštalovaný výkon v elektrárňach z OZE pokrýva v ideálnych podmienkach celkovú spotrebu Nemecka, v neideálnych podmienkach dokážu OZE pokryť len 10 % spotreby. Z toho vyplýva nutnosť využívania záložných zdrojov energie, teda uhoľných a plynových elektrární, ktoré musia byť pripravené nabehnúť na plný výkon, alebo nutnosť importovať elektrinu v prípade nedostatku elektriny, prevažne z Francúzska.
Na jednej strane OZE podľa analýzy zvyšujú mieru diverzifikácie dodávok energie, prispievajú k decentralizácii výroby elektriny, k vyššej nezávislosti od zahraničného importu a k celkovej dekarbonizácii, na druhej strane však spôsobujú problémy s vytváraním nestability prenosovej siete, čo ohrozuje energetickú bezpečnosť. Nestabilná povaha OZE spôsobuje nemeckým sieťovým operátorom značné ťažkosti, keďže nastávajú situácie, keď je buď priveľa elektriny z OZE, alebo, naopak, v momentoch, keď je elektriny z OZE nedostatok.
"V prípade extrémnej nadprodukcie z OZE v dôsledku výrazného zvyšovania kapacity je riziko preťaženia sietí a výpadku prúdu. Aby sa predišlo tomuto stavu, je nutné prípadné prebytky exportovať do okolitých krajín, často aj za negatívne ceny. Nemecko je od roku 2012 čistým exportérom elektriny a v roku 2018 väčšina tokov elektrickej energie smerovala do Holandska, Rakúska, Švajčiarska a Poľska," uviedla analýza.
Aby sa zachovala energetická bezpečnosť, je podľa analýzy nevyhnutné, aby sa s novými kapacitami OZE budovali aj silnejšie distribučné a najmä prenosové siete. Nemecko čakajú aj ďalšie výzvy, ako využívanie batériových kapacít na uskladnenie prebytkov z OZE v čase nadprodukcie. Bez možnosti akumulácie elektriny z OZE, napríklad do veľkokapacitných batérií, bude v budúcnosti veľmi ťažké dopĺňať ďalší inštalovaný výkon z týchto zdrojov bez toho, aby bol ohrozený plynulý chod prenosovej siete bez jej preťažovania a výpadkov elektriny.
"Pre Nemecko bude preto kľúčové zabezpečiť čo najlacnejšie kapacity obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú vyrábať a dodávať nízkouhlíkovú elektrinu pre spotrebiteľov, ale nebudú predstavovať riziko pre distribučnú a prenosovú sústavu krajiny, ani pre prenosové sústavy okolitých krajín," dodáva analýza na slovgas.sk.
