Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Ekonomika

Na novom slovensko-poľskom plynovode začali so zváracími prácami

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Na výstavbu 103-kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných viac ako 6000 kusov 6 až 18 metrov (m) dlhých oceľových potrubí s priemerom 1016 milimetrov (mm).

Bratislava 21. júna (TASR) - Výstavba prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko, ktorý umožní krajinám strednej Európy dovážať zemný plyn z alternatívnych zdrojov, vrátane globálneho trhu so skvapalneným plynom (LNG), vstúpila do novej fázy.

Ako ďalej na svojej internetovej stránke informoval Slovenský plynárenský a naftový zväz, po príprave viac ako sto kilometrov dlhého staveniska a rozvoze oceľových potrubí po jeho trase sa tento týždeň začalo so zváracími prácami. Prvé, slávnostné zvary sa realizovali vo štvrtok 20. júna v katastri obce Chlmec v Humenskom okrese.

Na výstavbu 103-kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných viac ako 6000 kusov 6 až 18 metrov (m) dlhých oceľových potrubí s priemerom 1016 milimetrov (mm). Jeden kus potrubia váži v priemere sedem ton. Na celej trase bude potrebné uskutočniť spolu približne 6200 zvarov. Každý zvar potrubia s priemerom viac ako jeden meter predstavuje technicky náročný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole zvarov nedeštruktívnymi skúškami a následne aj samotnou tlakovou skúškou pozváraných sekcií potrubia. Po ukončení montážnych prác sa pristúpi k výkopu ryhy pre potrubie a po jeho pokládke následne k rekultivácii pôdy, ktorú bude možné naďalej riadne využívať.

Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe (NSI East Gas), ktorá prispeje k posilneniu bezpečnosti dodávok v regióne a k integrácii plynárenských trhov. Vďaka novému prepojeniu získajú krajiny strednej a východnej Európy priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu, vrátane plne funkčných LNG terminálov v Baltskom mori (Świnoujście LNG, Klaipeda LNG, cez Gas Interconnection Poland – Lithuania – GIPL) a z Nórska (vďaka plynovodu Baltic Pipe), ako aj z juhu cez slovensko-maďarské prepojenie a plánovaný plynovod Eastring.