Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kontrolou NKÚ SR bolo zistené, že prevažnú časť opatrení plnili obhospodarovatelia lesa z vlastných finančných prostriedkov.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Na plnenie opatrení Akčného plánu Národného lesníckeho programu (NLP) SR sa použili finančné prostriedky v sume asi 140 miliónov eur, z toho z Programu rozvoja vidieka (PRV) SR asi za 112 miliónov eur. Vyplýva to z informatívneho materiálu o vyhodnotení plnenia opatrení Akčného plánu NLP SR na obdobie rokov 2015 až 2020 z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda.
To podľa MPRV SR predstavuje čerpanie celkovo vo výške 46 % (za obdobie od schválenia Akčného plánu NLP SR do 31. decembra 2018) v porovnaní s predpokladanou výškou finančných prostriedkov 305 miliónov eur za celé obdobie platnosti Akčného plánu NLP SR.
V súvislosti s plnením opatrení Akčného plánu NLP SR je podľa agrorezortu nevyhnutné upozorniť aj na závery Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý vo svojej záverečnej správe z kontroly zameranej na realizáciu politiky lesného hospodárstva SR a nakladanie s majetkom v štátnych podnikoch (zverejnená v máji 2019) okrem iného poukazuje aj na niektoré nedostatky.
Kontrolou NKÚ SR bolo zistené, že prevažnú časť opatrení plnili obhospodarovatelia lesa z vlastných finančných prostriedkov. Ako vyplynulo z kontroly, kontrolované subjekty, najmä obecné a mestské podniky, neboli schopné z vlastných prostriedkov budovať a kvalitne rekonštruovať lesné cesty, protipožiarne cesty a zvážnice. Cieľ zvyšovania technickej a technologickej úrovne lesného hospodárstva SR s ohľadom na komplexné využitie dreva a ekologické princípy v celom výrobnom procese nemohol byť plnený s podporou finančných prostriedkov PRV SR z dôvodu, že kontrolované subjekty nie sú oprávnenými žiadateľmi.
Hlavné bariéry nečerpania finančných prostriedkov z PRV SR na realizáciu Akčného plánu NLP SR v rámci neštátnych lesov sú podľa NKÚ SR neusporiadané majetkové práva so štátnymi lesmi, najmä v prípade lesných ciest, spôsob financovania – refundácia finančných prostriedkov, teda potreba zabezpečenia financovania projektov z vlastných zdrojov, respektíve prostredníctvom pôžičiek, a až následné prefinancovanie a administratívne náročné a pomerne vysoké náklady na projekty. Kontrolou NKÚ SR bolo potvrdené, že časť opatrení nebola splnená z dôvodu nezabezpečeného osobitného finančného krytia zo štátneho rozpočtu SR.
To podľa MPRV SR predstavuje čerpanie celkovo vo výške 46 % (za obdobie od schválenia Akčného plánu NLP SR do 31. decembra 2018) v porovnaní s predpokladanou výškou finančných prostriedkov 305 miliónov eur za celé obdobie platnosti Akčného plánu NLP SR.
V súvislosti s plnením opatrení Akčného plánu NLP SR je podľa agrorezortu nevyhnutné upozorniť aj na závery Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý vo svojej záverečnej správe z kontroly zameranej na realizáciu politiky lesného hospodárstva SR a nakladanie s majetkom v štátnych podnikoch (zverejnená v máji 2019) okrem iného poukazuje aj na niektoré nedostatky.
Kontrolou NKÚ SR bolo zistené, že prevažnú časť opatrení plnili obhospodarovatelia lesa z vlastných finančných prostriedkov. Ako vyplynulo z kontroly, kontrolované subjekty, najmä obecné a mestské podniky, neboli schopné z vlastných prostriedkov budovať a kvalitne rekonštruovať lesné cesty, protipožiarne cesty a zvážnice. Cieľ zvyšovania technickej a technologickej úrovne lesného hospodárstva SR s ohľadom na komplexné využitie dreva a ekologické princípy v celom výrobnom procese nemohol byť plnený s podporou finančných prostriedkov PRV SR z dôvodu, že kontrolované subjekty nie sú oprávnenými žiadateľmi.
Hlavné bariéry nečerpania finančných prostriedkov z PRV SR na realizáciu Akčného plánu NLP SR v rámci neštátnych lesov sú podľa NKÚ SR neusporiadané majetkové práva so štátnymi lesmi, najmä v prípade lesných ciest, spôsob financovania – refundácia finančných prostriedkov, teda potreba zabezpečenia financovania projektov z vlastných zdrojov, respektíve prostredníctvom pôžičiek, a až následné prefinancovanie a administratívne náročné a pomerne vysoké náklady na projekty. Kontrolou NKÚ SR bolo potvrdené, že časť opatrení nebola splnená z dôvodu nezabezpečeného osobitného finančného krytia zo štátneho rozpočtu SR.
