Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere roka 2022 zverejnil Eurostat.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) - Na Slováka ročne pripadá 83 kilogramov (kg) potravinového odpadu, z čoho až 78 % vzniká v domácnostiach. Uviedla to v aktuálnej analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Slovenské domácnosti majú podľa nej možnosť separovať kuchynský bioodpad (KBO) už dva roky. Triedený zber KBO je zavedený vo väčšine samospráv od 1. júla 2021 a od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
Na Slovensku sa v roku 2020 vytvorilo 456.000 ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Práve tento druh odpadu je podľa analytičky významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák vyhodí podľa nej ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Upozornila na to, že v súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie skloňujú pojmy "kvalita" a "vzdialenosť". "Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný. KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov, a tak draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Zároveň z dôvodu nedostatku zariadení na spracovanie je odpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie," zdôraznil Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Aktuálne letné mesiace sú podľa nej spojené so zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny, a teda aj zvýšenou produkciou odpadu, najmä v podobe šupiek. Kým pri bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je to naopak. Letné mesiace sú navyše sprevádzané vyššími teplotami vzduchu, čo urýchľuje hnilobný proces bioodpadu, sprevádzaný typicky výrazným zápachom. KBO by mali podľa Sadovskej ľudia triediť počas celého roka, ale v letných mesiacoch je to viac ako vítané.
Sadovská dodala, že pravidlá triedenia KBO nie sú v samosprávach jednotné. Závisí to najmä od toho, kde a ako je vyseparovaný KBO spracovaný, či v kompostárni alebo v bioplynovej stanici. "Čo patrí do vašej hnedej nádoby, zistíte z informačných letákov, na webe vašej samosprávy, ale aj z nálepky nachádzajúcej sa na hnedej odpadovej nádobe. Prípadne sa môžete informovať aj u zberovej spoločnosti, ktorá triedený zber KBO pre vašu samosprávu zabezpečuje," uzavrela analytička WOOD & Company.
Na Slovensku sa v roku 2020 vytvorilo 456.000 ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Práve tento druh odpadu je podľa analytičky významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák vyhodí podľa nej ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Upozornila na to, že v súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie skloňujú pojmy "kvalita" a "vzdialenosť". "Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný. KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov, a tak draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Zároveň z dôvodu nedostatku zariadení na spracovanie je odpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie," zdôraznil Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Aktuálne letné mesiace sú podľa nej spojené so zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny, a teda aj zvýšenou produkciou odpadu, najmä v podobe šupiek. Kým pri bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je to naopak. Letné mesiace sú navyše sprevádzané vyššími teplotami vzduchu, čo urýchľuje hnilobný proces bioodpadu, sprevádzaný typicky výrazným zápachom. KBO by mali podľa Sadovskej ľudia triediť počas celého roka, ale v letných mesiacoch je to viac ako vítané.
Sadovská dodala, že pravidlá triedenia KBO nie sú v samosprávach jednotné. Závisí to najmä od toho, kde a ako je vyseparovaný KBO spracovaný, či v kompostárni alebo v bioplynovej stanici. "Čo patrí do vašej hnedej nádoby, zistíte z informačných letákov, na webe vašej samosprávy, ale aj z nálepky nachádzajúcej sa na hnedej odpadovej nádobe. Prípadne sa môžete informovať aj u zberovej spoločnosti, ktorá triedený zber KBO pre vašu samosprávu zabezpečuje," uzavrela analytička WOOD & Company.
