Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým v roku 2005 bolo na Slovensku menej ako tisícka firiem zaoberajúcich sa programovaním, poradenstvom a súvisiacimi službami, podľa Eurostatu je ich v súčasnosti približne 7000.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Posledná dekáda sa na Slovensku niesla v znamení rapídneho rastu IT sektora a Slovensko dokonca v tejto oblasti patrí k najrýchlejšie rastúcim krajinám v Európe. Kým v roku 2005 bolo na Slovensku menej ako tisícka firiem zaoberajúcich sa programovaním, poradenstvom a súvisiacimi službami, podľa Eurostatu je ich v súčasnosti približne 7000.
Počet zamestnancov však rástol pomalšie, a to z 10.000 na necelých 25.000. Chýbajúci ľudia sú tak dnes hlavnou brzdou ďalšieho rozmachu sektora.
Podľa portálu Profesia.sk je na Slovensku v oblasti informačných technológií aktuálne voľných takmer 1800 pozícií, čo je vyše 13 % zo všetkých ponúk. IT-čkári sú však nedostatkovým tovarom nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. Tieto pozície má podľa prieskumu Eurostatu problémy obsadiť 38 % firiem v EÚ. Na Slovensku je to ale ešte viac - až 46 %.
Jednou z príčin je ekonomická migrácia. "Určite sa nedá povedať, že by sme mali málo talentov. Ponuka práce v IT oblasti je však dosť veľká a navyše, mnohí odchádzajú aj do zahraničia," konštatuje Radomír Vozár, generálny riaditeľ slovenskej IT firmy Resco.
Kým ročné personálne náklady na jedného IT pracovníka dosahujú na Slovensku podľa Eurostatu zhruba 30.000 eur, priemer EÚ je takmer dvojnásobný. Najvyššie personálne náklady v Európe sú v Nórsku - až 100.000 eur ročne a v krajinách ako Belgicko a Švédsko, kde dosahujú 80.000 eur. Najmenej, len približne 17.000 eur ročne, stoja firmy pracovníci IT v Rumunsku, Litve, Bulharsku či Lotyšsku. S výnimkou Lotyška však v týchto krajinách za posledných päť rokov náklady stúpli takmer o polovicu. Na Slovensku sa prakticky nezmenili.
Odliv mladých absolventov vysokých škôl s IT zameraním do zahraničia sa prejavuje aj na vzdelanostnej a vekovej štruktúre sektora. Zatiaľ, čo v EÚ má väčšina (57 %) IT špecialistov vysokú školu, z toho najviac v Španielsku (až 77 %), Belgicku, Bulharsku a na Cypre (viac ako 72 %), Slovensko je s podielom 42 % na opačnom konci rebríčka. Menej vysokoškolákov v IT pracuje podľa správy Eurostatu už len v Taliansku, na Malte a v Slovinsku.
IT sektor sa tiež dynamicky mení, a preto je aj pre ľudí, ktorý v ňom pracujú, náročné držať krok s vývojom. Podľa Európskej asociácie informačných spoločností CEPIS len 23 % informatikov spĺňa predpoklady potrebné na ich prácu. Vzdelávanie odborníkov sa preto nesmie končiť absolvovaním školy, ale je mimoriadne dôležité zabezpečiť ich celoživotné vzdelávanie a profesionálny rozvoj.
Zatiaľ sa firmy snažia s nedostatkom pracovníkov bojovať najmä sami. Jedným z krokov je spolupráca s vysokými školami. Platí totiž, že čím skôr šikovného človeka oslovia, tým väčšiu šancu majú ho po skončení štúdia získať.
"Technologická podpora škôl, spolupráca pri diplomových prácach, prednášková činnosť, workshopy, študentské konferencie, stáže - to je dnes bežná súčasť práce IT firiem, ktoré chcú uspieť v boji o absolventov," zdôrazňuje Vozár z Resca.
Počet zamestnancov však rástol pomalšie, a to z 10.000 na necelých 25.000. Chýbajúci ľudia sú tak dnes hlavnou brzdou ďalšieho rozmachu sektora.
Podľa portálu Profesia.sk je na Slovensku v oblasti informačných technológií aktuálne voľných takmer 1800 pozícií, čo je vyše 13 % zo všetkých ponúk. IT-čkári sú však nedostatkovým tovarom nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. Tieto pozície má podľa prieskumu Eurostatu problémy obsadiť 38 % firiem v EÚ. Na Slovensku je to ale ešte viac - až 46 %.
Jednou z príčin je ekonomická migrácia. "Určite sa nedá povedať, že by sme mali málo talentov. Ponuka práce v IT oblasti je však dosť veľká a navyše, mnohí odchádzajú aj do zahraničia," konštatuje Radomír Vozár, generálny riaditeľ slovenskej IT firmy Resco.
Kým ročné personálne náklady na jedného IT pracovníka dosahujú na Slovensku podľa Eurostatu zhruba 30.000 eur, priemer EÚ je takmer dvojnásobný. Najvyššie personálne náklady v Európe sú v Nórsku - až 100.000 eur ročne a v krajinách ako Belgicko a Švédsko, kde dosahujú 80.000 eur. Najmenej, len približne 17.000 eur ročne, stoja firmy pracovníci IT v Rumunsku, Litve, Bulharsku či Lotyšsku. S výnimkou Lotyška však v týchto krajinách za posledných päť rokov náklady stúpli takmer o polovicu. Na Slovensku sa prakticky nezmenili.
Odliv mladých absolventov vysokých škôl s IT zameraním do zahraničia sa prejavuje aj na vzdelanostnej a vekovej štruktúre sektora. Zatiaľ, čo v EÚ má väčšina (57 %) IT špecialistov vysokú školu, z toho najviac v Španielsku (až 77 %), Belgicku, Bulharsku a na Cypre (viac ako 72 %), Slovensko je s podielom 42 % na opačnom konci rebríčka. Menej vysokoškolákov v IT pracuje podľa správy Eurostatu už len v Taliansku, na Malte a v Slovinsku.
IT sektor sa tiež dynamicky mení, a preto je aj pre ľudí, ktorý v ňom pracujú, náročné držať krok s vývojom. Podľa Európskej asociácie informačných spoločností CEPIS len 23 % informatikov spĺňa predpoklady potrebné na ich prácu. Vzdelávanie odborníkov sa preto nesmie končiť absolvovaním školy, ale je mimoriadne dôležité zabezpečiť ich celoživotné vzdelávanie a profesionálny rozvoj.
Zatiaľ sa firmy snažia s nedostatkom pracovníkov bojovať najmä sami. Jedným z krokov je spolupráca s vysokými školami. Platí totiž, že čím skôr šikovného človeka oslovia, tým väčšiu šancu majú ho po skončení štúdia získať.
"Technologická podpora škôl, spolupráca pri diplomových prácach, prednášková činnosť, workshopy, študentské konferencie, stáže - to je dnes bežná súčasť práce IT firiem, ktoré chcú uspieť v boji o absolventov," zdôrazňuje Vozár z Resca.
