Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najčastejšou motiváciou pre zmenu zamestnania sú u fluktuantov primárne peniaze. Profesijné výzvy, kvalita kolektívu, či dobrý šéf sú z hľadiska ich priorít až na treťom mieste.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Na trh práce sa vracajú fluktuanti. Na ľudí, ktorí mali dva a viac pracovných pomerov po sebe s trvaním kratším ako dva roky, by si mali dať firmy pozor. Upozorňuje na to personálno-poradenská spoločnosť McRoy Jobliner.
"Fluktuanti boli veľkým problémom trhu práce pred nástupom hospodárskej krízy na jeseň roku 2008. Kríza spôsobila, že ľudia si začali prácu viac vážiť. Výsledkom bolo, že takzvaných job hopperov ubudlo. Dnes sú však späť a firmy si na nich musia dávať čoraz väčší pozor," konštatuje Branislav Jančuška zo spoločnosti McRoy Jobliner.
Hľadanie zamestnanca pre firmu je náročný proces organizačne, ale aj finančne. Ako uviedla spoločnosť McRoy Jobliner, vysoká fluktuácia narušuje zabehnuté procesy, znižuje efektivitu tímov a vytvára dodatočné náklady na vyhľadávanie a zaškoľovanie nových zamestnancov. Podľa spoločnosti sa fluktuanti nedokážu dostatočne stotožniť s firemnou kultúrou, nemajú záujem o budovanie kvalitných vzťahov s kolegami, nerozmýšľajú dlhodobo a nehľadajú v zamestnaní výzvy. "Namiesto toho, aby sa venovali budovaniu kariéry v danej firme, obzerajú sa od začiatku po niečom inom. Nezaujímajú ich dlhodobé projekty, je im jedno, čo bude ich zamestnávateľ robiť o päť rokov. V tej dobe už chcú pracovať niekde inde," približuje Jančuška.
Najčastejšou motiváciou pre zmenu zamestnania sú u fluktuantov primárne peniaze. Profesijné výzvy, kvalita kolektívu, či dobrý šéf sú z hľadiska ich priorít až na treťom mieste. Zmeniť zamestnanie a skúsiť niečo nové sú ochotní za niekoľko desiatok eur, ktoré môžu dostať navyše. "Ak by im zamestnávateľ o danú sumu plat zvýšil, aj tak sa budú obzerať po niečom novom. Pre firmu je teda lepšie takéhoto človeka vylúčiť z prijímacieho procesu hneď na začiatku, než sa ho neskôr snažiť za každú cenu udržať," myslí si Jančuška. Ľudia by sa zase podľa neho mali zamyslieť nad tým, či si častou zmenou práce nekazia životopis.
Nie každého človeka, ktorý má v životopise dva a viac pracovných pomerov idúcich po sebe s trvaním kratším ako dva roky, však možno považovať za fluktuanta. V niektorých prípadoch je totiž častejšia zmena zamestnania prirodzená. "Napríklad, vo výrobnej sfére môže byť človek, ktorý robil za ostatné dva roky vo viacerých automobilkách, žiadaný. Mnoho súčasných výrobných firiem totiž pružne reaguje na stav objednávok a podľa toho upravuje svoje personálne kapacity," vysvetľuje Jančuška s tým, že ľudia tak môžu meniť prácu práve s súvislosti s takýmito výkyvmi vo výrobe. "Idú skrátka tam, kde sú potrební a nemenia prácu len preto, že sú na každom mieste chronicky nespokojní," dodáva Jančuška.
Podobná situácia je podľa McRoy Jobliner aj v centrách zdieľaných služieb, kde je doba priemernej dĺžky zamestnania prirodzene kratšia. Rovnako sa akceptuje aj vyššia frekvencia striedania zamestnaní u IT špecialistov.
"Fluktuanti boli veľkým problémom trhu práce pred nástupom hospodárskej krízy na jeseň roku 2008. Kríza spôsobila, že ľudia si začali prácu viac vážiť. Výsledkom bolo, že takzvaných job hopperov ubudlo. Dnes sú však späť a firmy si na nich musia dávať čoraz väčší pozor," konštatuje Branislav Jančuška zo spoločnosti McRoy Jobliner.
Hľadanie zamestnanca pre firmu je náročný proces organizačne, ale aj finančne. Ako uviedla spoločnosť McRoy Jobliner, vysoká fluktuácia narušuje zabehnuté procesy, znižuje efektivitu tímov a vytvára dodatočné náklady na vyhľadávanie a zaškoľovanie nových zamestnancov. Podľa spoločnosti sa fluktuanti nedokážu dostatočne stotožniť s firemnou kultúrou, nemajú záujem o budovanie kvalitných vzťahov s kolegami, nerozmýšľajú dlhodobo a nehľadajú v zamestnaní výzvy. "Namiesto toho, aby sa venovali budovaniu kariéry v danej firme, obzerajú sa od začiatku po niečom inom. Nezaujímajú ich dlhodobé projekty, je im jedno, čo bude ich zamestnávateľ robiť o päť rokov. V tej dobe už chcú pracovať niekde inde," približuje Jančuška.
Najčastejšou motiváciou pre zmenu zamestnania sú u fluktuantov primárne peniaze. Profesijné výzvy, kvalita kolektívu, či dobrý šéf sú z hľadiska ich priorít až na treťom mieste. Zmeniť zamestnanie a skúsiť niečo nové sú ochotní za niekoľko desiatok eur, ktoré môžu dostať navyše. "Ak by im zamestnávateľ o danú sumu plat zvýšil, aj tak sa budú obzerať po niečom novom. Pre firmu je teda lepšie takéhoto človeka vylúčiť z prijímacieho procesu hneď na začiatku, než sa ho neskôr snažiť za každú cenu udržať," myslí si Jančuška. Ľudia by sa zase podľa neho mali zamyslieť nad tým, či si častou zmenou práce nekazia životopis.
Nie každého človeka, ktorý má v životopise dva a viac pracovných pomerov idúcich po sebe s trvaním kratším ako dva roky, však možno považovať za fluktuanta. V niektorých prípadoch je totiž častejšia zmena zamestnania prirodzená. "Napríklad, vo výrobnej sfére môže byť človek, ktorý robil za ostatné dva roky vo viacerých automobilkách, žiadaný. Mnoho súčasných výrobných firiem totiž pružne reaguje na stav objednávok a podľa toho upravuje svoje personálne kapacity," vysvetľuje Jančuška s tým, že ľudia tak môžu meniť prácu práve s súvislosti s takýmito výkyvmi vo výrobe. "Idú skrátka tam, kde sú potrební a nemenia prácu len preto, že sú na každom mieste chronicky nespokojní," dodáva Jančuška.
Podobná situácia je podľa McRoy Jobliner aj v centrách zdieľaných služieb, kde je doba priemernej dĺžky zamestnania prirodzene kratšia. Rovnako sa akceptuje aj vyššia frekvencia striedania zamestnaní u IT špecialistov.
