Podzemný zásobník zemného plynu je hornina, v ktorej je prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) – Spotreba zemného plynu je v rámci roka nerovnomerná. V lete je nižšia, v zime niekoľkonásobne stúpne. Vtedy sa okrem varenia, ohrevu vody a výrobné účely pridáva i vykurovanie. Plyn sa však ťaží rovnomerne počas celého roka, a preto sa musí uskladňovať. Na to slúžia na Slovensku podzemné zásobníky.
Podzemný zásobník zemného plynu je hornina, v ktorej je prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu. Najčastejšie je to hornina, ktorá bola v minulosti ložiskom plynu alebo ropy, a po ich vyťažení sa tento priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Aby hornina mohla slúžiť ako zásobník, musí obsahovať dostatočné množstvo otvorov (pórov). Zjednodušene si možno takú horninu predstaviť ako špongiu, pevnú časť tvoria napríklad spevnené zrniečka piesku a otvory sú zaplnené plynom, môže to byť napríklad pieskovec. Póry musia byť medzi sebou spojené kanálikmi dostatočného rozmeru, aby hornina bola priepustná. Plyn tečie z jedného otvoru kanálikom do druhého a ďalej až k vyvŕtanému otvoru, ktorým sa môže dostať na povrch.
Na vybranom mieste sa vybuduje z potrubia, ktorým sa plyn dopravuje, odbočka vedúca k zariadeniam zásobníka. Plyn prejde nadzemnými zariadeniami, tu sa filtráciou zbaví pevných a kvapalných nečistôt. Potom sa vtláča do hĺbky, v ktorej je úložisko. Na to slúžia kompresory, ktoré zvyšujú tlak plynu. Sieťou potrubí sa plyn dostane až k sondám. Sondy sú otvory vyvŕtané z povrchu až do hĺbky ložiska a slúžia na prepravu plynu medzi povrchom a ložiskom.
Na Slovensku sa podzemné úložiská plynu nachádzajú v oblasti Lábu, Suchohradu, Gajár a Malaciek. V Lábe sa s uskladňovaním plynu začalo v roku 1973, v roku 2008 bolo uvedené do prevádzky úložisko Gajary-báden. Celková kapacita zásobníkov Láb je v súčasnosti 2,3 miliardy m3 zemného plynu, čo predstavuje takmer 45 % celoročnej spotreby plynu na Slovensku.
Podzemný zásobník zemného plynu je hornina, v ktorej je prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu. Najčastejšie je to hornina, ktorá bola v minulosti ložiskom plynu alebo ropy, a po ich vyťažení sa tento priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Aby hornina mohla slúžiť ako zásobník, musí obsahovať dostatočné množstvo otvorov (pórov). Zjednodušene si možno takú horninu predstaviť ako špongiu, pevnú časť tvoria napríklad spevnené zrniečka piesku a otvory sú zaplnené plynom, môže to byť napríklad pieskovec. Póry musia byť medzi sebou spojené kanálikmi dostatočného rozmeru, aby hornina bola priepustná. Plyn tečie z jedného otvoru kanálikom do druhého a ďalej až k vyvŕtanému otvoru, ktorým sa môže dostať na povrch.
Na vybranom mieste sa vybuduje z potrubia, ktorým sa plyn dopravuje, odbočka vedúca k zariadeniam zásobníka. Plyn prejde nadzemnými zariadeniami, tu sa filtráciou zbaví pevných a kvapalných nečistôt. Potom sa vtláča do hĺbky, v ktorej je úložisko. Na to slúžia kompresory, ktoré zvyšujú tlak plynu. Sieťou potrubí sa plyn dostane až k sondám. Sondy sú otvory vyvŕtané z povrchu až do hĺbky ložiska a slúžia na prepravu plynu medzi povrchom a ložiskom.
Na Slovensku sa podzemné úložiská plynu nachádzajú v oblasti Lábu, Suchohradu, Gajár a Malaciek. V Lábe sa s uskladňovaním plynu začalo v roku 1973, v roku 2008 bolo uvedené do prevádzky úložisko Gajary-báden. Celková kapacita zásobníkov Láb je v súčasnosti 2,3 miliardy m3 zemného plynu, čo predstavuje takmer 45 % celoročnej spotreby plynu na Slovensku.