Zmeny by si mali okrem iného vyžiadať nárast počtu štátnych zamestnancov o 90 sudcov a úradníkov.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) – Zníženie regulačného zaťaženia podnikania, nová legislatíva pre zjednotenie a elektronizáciu procesu insolvenčného konania a reforma verejného obstarávania by mali v nasledujúcich rokoch prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Vyplýva to z materiálu Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky z dielne rezortu financií, zverejneného v medzirezortnom pripomienkovom konaní na legislatívno-právnom portáli Slov-lex. Spolu by mali byť tieto reformy podporené z plánu obnovy sumou deväť miliónov eur.
K zníženiu regulačného zaťaženia podnikov by malo podľa predloženého materiálu prispieť zavedenie pravidla "1in-2out", ktoré ráta pri každom novom zavedení regulácie s odstránením dvojnásobku súčasného regulačného zaťaženia vyjadreného v eurách. Novelu zákona, ktorá tento princíp zavádza, už niekoľkokrát neúspešne predložil na rokovanie vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Zaviesť by sa malo aj dodatočné vyhodnocovanie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií, či ochrana pred neopodstatneným zavádzaním regulácií prísnejších, ako sú nutné.
Na tieto opatrenia by malo ísť z plánu obnovy 2,3 milióna eur, a to najmä na mzdové náklady, na expertov, ktorí sa budú problematikou zaoberať. Ďalších 650.000 eur by malo byť vyčlenených na prípravu ďalších "antibyrokratických balíčkov" v období od druhého kvartálu 2021 až štvrtého kvartálu 2024.
Najväčší objem prostriedkov, a to šesť miliónov eur, je v tejto kapitole plánu obnovy naplánovaných na digitalizáciu procesov insolvenčných konaní. "Jedným z faktorov zaostávania aplikácie insolvenčného konania je aj nedostatočné prepojenie informačných systémov (IS)," upozornil rezort financií v predloženom materiáli. V oblasti insolvencie fungujú viaceré IS a neprepojené systémy vedú podľa ministerstva financií k strate dôležitých informácií, prípadne k vzniku informácií, ktoré nie sú spracovateľné v informačných systémoch.
Legislatíva na zabezpečenie unifikácie a elektronizácie procesu insolvenčného konania by mala byť schválená parlamentom v treťom štvrťroku budúceho roka s platnosťou od roku 2023. Samotná digitalizácia procesov by mala byť spustená začiatkom roka 2023, od analýzy a návrhu jej riešenia, cez testovanie informačného systému na prelome roka 2023 a 2024, až po nasadenie do ostrej prevádzky v druhom štvrťroku 2024.
Poslednou reformou v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia v pláne obnovy sú chystané zmeny vo verejnom obstarávaní. Tie by mali obsahovať najmä úpravu finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, či úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním. Zmeny by si mali vyžiadať nárast počtu štátnych zamestnancov o 90 sudcov a úradníkov. Náklady na tieto zmeny však nebudú hradené z plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu.
K zníženiu regulačného zaťaženia podnikov by malo podľa predloženého materiálu prispieť zavedenie pravidla "1in-2out", ktoré ráta pri každom novom zavedení regulácie s odstránením dvojnásobku súčasného regulačného zaťaženia vyjadreného v eurách. Novelu zákona, ktorá tento princíp zavádza, už niekoľkokrát neúspešne predložil na rokovanie vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Zaviesť by sa malo aj dodatočné vyhodnocovanie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií, či ochrana pred neopodstatneným zavádzaním regulácií prísnejších, ako sú nutné.
Na tieto opatrenia by malo ísť z plánu obnovy 2,3 milióna eur, a to najmä na mzdové náklady, na expertov, ktorí sa budú problematikou zaoberať. Ďalších 650.000 eur by malo byť vyčlenených na prípravu ďalších "antibyrokratických balíčkov" v období od druhého kvartálu 2021 až štvrtého kvartálu 2024.
Najväčší objem prostriedkov, a to šesť miliónov eur, je v tejto kapitole plánu obnovy naplánovaných na digitalizáciu procesov insolvenčných konaní. "Jedným z faktorov zaostávania aplikácie insolvenčného konania je aj nedostatočné prepojenie informačných systémov (IS)," upozornil rezort financií v predloženom materiáli. V oblasti insolvencie fungujú viaceré IS a neprepojené systémy vedú podľa ministerstva financií k strate dôležitých informácií, prípadne k vzniku informácií, ktoré nie sú spracovateľné v informačných systémoch.
Legislatíva na zabezpečenie unifikácie a elektronizácie procesu insolvenčného konania by mala byť schválená parlamentom v treťom štvrťroku budúceho roka s platnosťou od roku 2023. Samotná digitalizácia procesov by mala byť spustená začiatkom roka 2023, od analýzy a návrhu jej riešenia, cez testovanie informačného systému na prelome roka 2023 a 2024, až po nasadenie do ostrej prevádzky v druhom štvrťroku 2024.
Poslednou reformou v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia v pláne obnovy sú chystané zmeny vo verejnom obstarávaní. Tie by mali obsahovať najmä úpravu finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, či úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním. Zmeny by si mali vyžiadať nárast počtu štátnych zamestnancov o 90 sudcov a úradníkov. Náklady na tieto zmeny však nebudú hradené z plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu.