Bratislava 26. októbra (TASR) - Pokiaľ sa neurobia dodatočné konsolidačné opatrenia, verejné financie dosiahnu budúci rok deficit na úrovni 4,46 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na dosiahnutie cieľovej hodnoty 2,9 %, požadovanej európskymi rozpočtovými pravidlami, bude musieť nová vláda nájsť na príjmovej alebo výdavkovej strane rozpočtu 1,166 miliardy eur. Vyplýva to z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktoré do pripomienkového konania predkladá Ministerstvo financií (MF) SR.

Návrh východísk je postavený na februárovej makroekonomickej a daňovej prognóze rezortu a okrem požiadaviek vyplývajúcich z platných zákonov neprináša zmeny vo výdavkoch štátu oproti roku 2012. Neobsahuje teda nielen dodatočné konsolidačné opatrenia, ale ani peniaze na prípadné výdavkové priority nového kabinetu. Rozpočet na ďalší rok musí byť na rokovanie vlády predložený do 15. augusta.

V ďalších rokoch sa verejný deficit v základnom scenári postupne znižuje na 4,19 % a 3,6 % HDP. Pri zohľadnení požiadaviek európskych pravidiel by mal cieľový schodok klesať z 2,9 % v budúcom roku na 2,32 % v roku 2014 a 1,68 % v roku 2015. To si však bude vyžadovať konsolidačné opatrenia v objeme 1,480 miliardy eur, resp. 1,612 miliardy eur.

V tomto roku by mal rozpočet verejnej správy podľa ministerstva financií skončiť s deficitom 3,324 miliardy eur alebo 4,64 % HDP. Hotovostný výsledok štátneho rozpočtu by pritom mal byť záporný v objeme 3,675 miliardy eur.

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci minulého roka úroveň 43,3 % HDP. Pri naplnení rozpočtových cieľov sa tempo nárastu dlhu postupne spomalí a potom, čo v roku 2014 mierne prekročí 50 %, v ďalšom roku klesne na 49,7 % HDP.

Hlavným faktorom prispievajúcim k nárastu hrubého dlhu verejnej správy bude podľa MF hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Takisto rezort financií predpokladá, že samospráva bude v rokoch 2012 a 2014 zvyšovať dlh, pretože výška prijatých úverov obcí a VÚC by mala presiahnuť splátky istín.

Prognóza dlhu vychádza okrem iného z predpokladu, že záväzky Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) preberie na seba v čase svojho vzniku, teda v polovici tohto roka, Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Neuvažuje teda so žiadnym vplyvom záruk Slovenska poskytnutých v rámci EFSF, z ktorého čerpajú záchranný úver Írsko, Portugalsko aj Grécko. Naopak, negatívny vplyv na výšku dlhu v objeme 130 miliárd eur budú mať v nasledujúcich rokoch hotovostné vklady Slovenska do ESM.