Brusel 12. marca (TASR) - Ministri financií eurozóny by mali na svojom dnešnom stretnutí predbežne schváliť druh balík pomoci pre Atény. Okrem Grécka sa sústredia na riešenie dlhodobých problémov menovej únie a zaoberať sa budú aj vysokými deficitmi Španielska a potenciálnymi nerovnováhami v ostatných členských krajinách.

Jednou z tém je aj zvýšenie finančných prostriedkov v stabilizačných mechanizmoch eurozóny, ako sú dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF) a stály Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý by mal vzniknúť v lete. Navýšenie prostriedkov stále striktne odmieta Nemecko.

Neočakáva sa, že ministri financií dnes prídu k nejakému riešeniu, ale rokovania naznačia, ako bude eurozóna ďalej riešiť dlhovú krízu a ako sa bude snažiť o upokojenie trhov.

O druhom záchrannom balíku pre Grécko v celkovej hodnote 130 miliárd eur eurozóna rozhodne s konečnou platnosťou až v stredu (14. 3.). Pred dnešným stretnutím ministrov financií menovej únie to signalizovali diplomati v Bruseli. Problémom totiž je, že v niektorých krajinách musia ďalšiu pomoc najprv schváliť parlamenty.

Ministri financií eurozóny už v piatok (9. 3.) rozhodli, že Grécko splnilo všetky podmienky potrebné pre to, aby dostalo ďalšiu finančnú pomoc, a z druhého balíka rovno schválili uvoľnenie približne 35 miliárd eur. Tieto sa použijú pri výmene gréckych dlhopisov, ktoré sú v rukách súkromných investorov.

Novým problémom je teraz Španielsko, ktoré vlani nesplnilo fiškálne ciele a oznámilo, že ani tento rok nedokáže znížiť rozpočtový schodok na úroveň, požadovanú Bruselom. "Španielsko bude dnes témou vážnej diskusie kvôli spôsobu a obsahu jeho vyhlásenia," povedal pre agentúru Reuters predstaviteľ eurozóny, ktorý sa podieľa na príprave rokovania ministrov.

Španielsko vo februári informovalo, že vlani hospodárilo so 8,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom podľa dohody s EK ho malo znížiť až na 6 % HDP. Madrid zároveň upozornil, že ani tento rok sa mu nepodarí splniť svoj sľub, podľa ktorého mal stlačiť deficit na 4,4 % HDP. Namiesto toho schodok podľa aktuálnych vládnych prognóz tento rok klesne len na 5,8 % HDP.

Podľa niektorých predstaviteľov eurozóny príčinou vlaňajšieho nedodržania cieľa v oblasti redukcie deficitu nie je neočakávane slabý rast ekonomiky, ale laxná fiškálna politika.

Eurozóna sa obáva, že ak tento rok dovolí Madridu vyšší schodok, môže opäť vytvoriť nebezpečný precedens, ktorý podkope dôveryhodnosť nedávno sprísnených rozpočtových pravidiel únie. Riešenie však nie je jednoduché. Madrid mal vlani vyšší schodok, než sa predpokladalo a ekonomiku čaká tento rok recesia.