Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj cezhraničné vymáhanie pohľadávok v rámci EÚ bude jednoduchšie.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) - Nadnárodné spoločnosti budú daňovým úradom v členských krajinách EÚ každoročne poskytovať správu s bližšími informáciami o svojom podnikaní. Mala by obsahovať napríklad údaje o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatenej dani z príjmov, zamestnancoch či majetku firmy za každý štát, v ktorom nadnárodná skupina pôsobí. Vyplýva to z novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorú dnes definitívne schválil parlament.
Tieto údaje si budú úrady dotknutých krajín navzájom vymieňať. "Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami rozšírením o ďalší typ povinnej automatickej výmeny informácií," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré právnu normu predložilo do parlamentu. Takto získané informácie budú slúžiť na účely správy daní a nebudú zverejňované.
Povinnosť podávať takúto správu budú mať iba tie nadnárodné skupiny podnikov, ktorých konsolidované výnosy dosiahnu aspoň 750 miliónov eur. Povinnosť vznikne materským spoločnostiam nadnárodných skupín, vzhľadom na výšku celkových konsolidovaných výnosov sa predpokladá minimálny dosah na slovenské spoločnosti.
Podľa rezortu financií sa nové povinnosti nebudú na Slovensku týkať veľa firiem. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) uviedol, že Slovensko chcelo presadiť, aby sa tieto poskytované informácie zverejňovali na globálnej úrovni. "Nepodarilo sa nám to ale dosiahnuť. Niektoré kľúčové krajiny G20 majú na to iný názor, považujú to za konkurenčnú nevýhodu, keby krajiny EÚ zverejňovali tieto informácie a napríklad USA nie," priblížil v pléne Kažimír s tým, že napríklad proti zverejňovaniu týchto informácií bolo Nemecko.
Novelou sa do slovenskej legislatívy prenáša európska smernica o povinnej automatickej výmene informácií v oblasti daní z mája tohto roka, ktorá je súčasťou boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu. Smernica predpokladá automatickú výmenu správ medzi štátmi, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé podniky nadnárodnej skupiny.
Cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach má byť v krajinách Európskej únie ľahšie. Veritelia získali nový nástroj vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Slovensko pristupuje k aplikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré nové konanie zaviedlo.
Poslanci Národnej rady SR dnes 117 hlasmi schválili návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov. Ten umožňuje v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky na bankových účtoch v rôznych členských štátoch. Konečným cieľom opatrenia, ku ktorému EÚ pristúpila, je zvýšiť dôveru pri obchodovaní na jednotnom trhu.
Európska komisia pri schválení nariadenia v roku 2013 upozornila, že v dôsledku nevymožiteľných pohľadávok prichádzajú európske spoločnosti ročne približne o 2,6 percenta svojho obratu, čo predstavuje asi 600 miliónov eur. Väčšina z nich sú malé a stredné podniky. Stáva sa tak najmä preto, lebo podniky odrádzajú drahé a komplikované súdne spory v zahraničí.
Nové konanie poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené, vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.
Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte zabráni vo vykonávaní platieb nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým povolil využívať jeho finančné prostriedky, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty.
S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti sa doručujú dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Dlžník má možnosť využiť opravný prostriedok bezprostredne po vykonaní príkazu.
Konanie zavedené európskym nariadením predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má aj naďalej možnosť využiť rovnocenné opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku.
Tieto údaje si budú úrady dotknutých krajín navzájom vymieňať. "Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami rozšírením o ďalší typ povinnej automatickej výmeny informácií," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré právnu normu predložilo do parlamentu. Takto získané informácie budú slúžiť na účely správy daní a nebudú zverejňované.
Povinnosť podávať takúto správu budú mať iba tie nadnárodné skupiny podnikov, ktorých konsolidované výnosy dosiahnu aspoň 750 miliónov eur. Povinnosť vznikne materským spoločnostiam nadnárodných skupín, vzhľadom na výšku celkových konsolidovaných výnosov sa predpokladá minimálny dosah na slovenské spoločnosti.
Podľa rezortu financií sa nové povinnosti nebudú na Slovensku týkať veľa firiem. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) uviedol, že Slovensko chcelo presadiť, aby sa tieto poskytované informácie zverejňovali na globálnej úrovni. "Nepodarilo sa nám to ale dosiahnuť. Niektoré kľúčové krajiny G20 majú na to iný názor, považujú to za konkurenčnú nevýhodu, keby krajiny EÚ zverejňovali tieto informácie a napríklad USA nie," priblížil v pléne Kažimír s tým, že napríklad proti zverejňovaniu týchto informácií bolo Nemecko.
Novelou sa do slovenskej legislatívy prenáša európska smernica o povinnej automatickej výmene informácií v oblasti daní z mája tohto roka, ktorá je súčasťou boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu. Smernica predpokladá automatickú výmenu správ medzi štátmi, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé podniky nadnárodnej skupiny.
Cezhraničné vymáhanie pohľadávok v rámci EÚ bude jednoduchšie
Cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach má byť v krajinách Európskej únie ľahšie. Veritelia získali nový nástroj vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Slovensko pristupuje k aplikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré nové konanie zaviedlo.
Poslanci Národnej rady SR dnes 117 hlasmi schválili návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov. Ten umožňuje v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky na bankových účtoch v rôznych členských štátoch. Konečným cieľom opatrenia, ku ktorému EÚ pristúpila, je zvýšiť dôveru pri obchodovaní na jednotnom trhu.
Európska komisia pri schválení nariadenia v roku 2013 upozornila, že v dôsledku nevymožiteľných pohľadávok prichádzajú európske spoločnosti ročne približne o 2,6 percenta svojho obratu, čo predstavuje asi 600 miliónov eur. Väčšina z nich sú malé a stredné podniky. Stáva sa tak najmä preto, lebo podniky odrádzajú drahé a komplikované súdne spory v zahraničí.
Nové konanie poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené, vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.
Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte zabráni vo vykonávaní platieb nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým povolil využívať jeho finančné prostriedky, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty.
S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti sa doručujú dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Dlžník má možnosť využiť opravný prostriedok bezprostredne po vykonaní príkazu.
Konanie zavedené európskym nariadením predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má aj naďalej možnosť využiť rovnocenné opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku.
